Kettler, Gotthard

Kettler, Gotthard, aj Ketteler, 1517 zámok Eggeringhausen, dnes súčasť obce Anröchte (časť Mellrich), Severné Porýnie-Vestfálsko – 17. 5. 1587 Mitava, Kurónsko, dnes Jelgava, Lotyšsko — posledný veľmajster Livónskeho rádu, prvý dedičný kurónsky vojvoda (od 1561). Pochádzal z vestfálskeho šľachtického rodu. R. 1538 vstúpil do rádu, od 1554 komtúr v Dünaburgu (dnes Daugavpils, Lotyšsko), od 1557 vo Felline (Estónsko). R. 1558 po vpáde ruských vojsk do Livónska (livónske vojny, 1558 – 83) bol vymenovaný za koadjútora (zástupca a následník) veľmajstra Johanna Wilhelma von Fürstenberg (*1500, †1568), s ktorým však mali odlišné názory na otázku spojenectva počas vojny. Kým Fürstenberg presadzoval spojenectvo s Dánskom a so Švédskom, Kettler v tom istom čase úspešne rokoval v Krakove s poľským kráľom Žigmundom II. Augustom o spojenectve s Poľskom, čím si v ráde získal podporu a 1559 bol zvolený za veľmajstra. R. 1561 sekularizoval rádové územie a 28. 11. v tom istom roku zmluvou z Vilniusu (hist. Vilno; → vilniuska únia) uznal zvrchovanosť poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa Žigmunda II. Augusta nad Livónskom, začo dostal titul vojvodu a do léna Kurónsko. Do 1566 bol aj miestodržiteľom poľskej koruny pre územia severne od Západnej Dviny (Lotyšsko). R. 1562 prestúpil na luteránstvo a zo svojho vojvodstva (s centrom v Mitave) urobil protestantské teritórium. Jeho potomkovia tam vládli do vymretia rodu 1737.