ketolátky

ketolátky [gr. + slov.] — lek. zaužívané spoločné označenie kyseliny acetoctovej, kyseliny β-hydroxymaslovej a acetónu. Za fyziologických podmienok je ich obsah v krvi nízky, prudko stúpa počas hladovania a pri zvýšenej telesnej záťaži (vtedy slúžia ako zdroj energie kostrových svalov a niektorých orgánov, najmä srdca a obličiek), pri poruche metabolizmu cukrov (cukrovka, diabetická ketoacidóza) a pri alkoholizme. Syntéza ketolátok (ketogenéza) sa uskutočňuje v pečeni a využíva sa pri nej acetylkoenzým A (acetyl-CoA) vznikajúci pri betaoxidácii mastných kyselín, ktorý sa nevyužil v citrátovom cykle. Ako hlavný produkt vzniká kyselina acetooctová, z ktorej sa spontánnou dekarboxyláciou tvorí acetón alebo pôsobením enzýmu dehydrogenázy (s redukovaným koenzýmom nikotínamidadeníndinukleotidom NADH) kyselina β-hydroxymaslová. Ketolátky sa metabolizujú v bunkách mimo pečene, kde vstupujú (najmä kyselina acetooctová, resp. acetoacetát) do citrátového cyklu (prostredníctvom reakcie so sukcinylom-CoA za vzniku acetoacetylu-CoA, ktorý sa štiepi na dve molekuly acetyl-CoA) a stávajú sa zdrojom energie. Prítomnosť ketolátok v krvi sa nazýva ketonémia, prítomnosť acetónu v krvi acetonémia, prítomnosť ketolátok v moči ketonúria, prítomnosť acetónu v moči acetonúria; v niektorej literatúre sa ketonémia a acetonémia uvádzajú ako synonymá podobne ako ketonúria a acetonúria.