Kenton, Stan
Kenton [-tn], Stan, vlastným menom Stanley Newcomb Kenton, 15. 12. 1911 Wichita, Kansas – 25. 8. 1979 Los Angeles, Kalifornia — americký džezový klavirista, skladateľ, aranžér a kapelník. R. 1930 absolvoval štúdium na Bell High School v meste Bell (Kalifornia). Ako klaviristu ho ovplyvnil Earl Hines (*1905, †1983). R. 1941 Kenton sformoval prvý džezový orchester neskôr nazvaný Artistry in Rhythm (podľa Kentonovej populárnej skladby – zvučky orchestra), ktorý sa vyznačoval bohatým prierazným zvukom a precíznou inštrumentálnou hrou a v 40. rokoch 20. stor. sa stal jedným z najznámejších big bandov amerického západného pobrežia (west coast jazz). R. 1946 sa k orchestru pripojil aranžér a trubkár Pete Rugolo (*1915, †2011), ktorý zmenil jeho celkovú koncepciu.
Kenton vo svojich aranžmánoch pre orchester využíval aj prvky európskeho hudobného romantizmu a latinskoamerickej hudby, čím inicioval vznik tzv. progresívneho džezu (progressive jazz). R. 1949 vytvoril nový, 40-členný orchester (Innovations in Modern Music Orchestra), do ktorého začlenil aj sláčikové a drevené dychové nástroje a lesné rohy. Skladatelia a aranžéri zoskupení okolo tohto telesa vnášali do veľkoorchestrálneho džezu kompozičné postupy klasikov hudby 20. stor. (B. Bartók, A. Honegger, D. Milhaud). R. 1956 sa Kenton vrátil k tradičnému swingovému štýlu. Ďalší Kentonov orchester, so sekciou melofónov (hudobných nástrojov skonštruovaných špeciálne pre Kentona), pôsobil 1960 – 63 a albumy (LP platne) Kentonova West Side Story (Kenton’s West Side Story, 1961) a Dobrodružstvá v džeze (Adventures in Jazz, 1962), ktoré s ním nahral, získali 1962, resp. 1963 cenu Grammy. R. 1959 – 63 viedol letné kurzy pre mladých džezmenov a pre študentské orchestre na amerických univerzitách pod názvom Stan Kenton Clinics.
V jeho orchestroch, s ktorými vydal desiatky štúdiových albumov i záznamov z koncertov, začínalo mnoho vynikajúcich džezových sólistov (G. Mulligan, S. Rogers a i.). Je považovaný za najvýznamnejšieho inovátora veľkoorchestrálneho džezu. Hoci jeho experimenty so spájaním černošského džezu a európskej hudobnej tradície nenašli vždy u odbornej kritiky pochopenie, znamenali významný krok k moderným výbojom postswingovej éry v džezovej hudbe.