kengurovité

kengurovité [austr.], Macropodidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), podtrieda vačkovce (Marsupialia), rad kengury (Diprotodontia), v starších zoologických systémoch čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad vačkovce (Marsupialia). Endemické bylinožravé prežúvavce rôznej veľkosti (najmenšie s dĺžkou tela 25 cm, najväčšie 170 cm) vyskytujúce sa v Austrálii a na Novej Guinei. Majú pomerne malú hlavu s veľkými ušami, krátke predné končatiny s piatimi prstami, mohutné a veľmi dobre vyvinuté zadné končatiny so zrasteným druhým a tretím prstom, ktoré im slúžia na skákavý pohyb, a dlhý svalnatý chvost slúžiaci na udržiavanie rovnováhy (pri skákaní sa nedotýka zeme). Samice rodia po 33 dňoch gravidity jedno mláďa v štádiu embrya s hmotnosťou 1 – 2 g, ktoré sa po pôrode vyškriabe do vaku matky, kde sa prisaje na jednu zo štyroch mliečnych bradaviek a ďalej sa vyvíja. Okolo 7. mesiaca je schopné samostatného pohybu a začne prijímať rastlinnú potravu. Kengurovité sa združujú do menších (2 – 10 jedincov) alebo do väčších čried. Žijú v otvorených savanách a stepiach, ale aj na skalných vyvýšeninách a pri močiaroch, niektoré druhy aj na stromoch; aktívne sú na úsvite a za súmraku.

V súčasnosti hrozí niektorým druhom najmä v dôsledku ľudskej činnosti vyhynutie, niektoré sa však adaptovali na život v ľudských sídlach (napr. v parkoch). Patria sem rody Dendrolagus (→ stromokengura), Dorcopsis, Dorcopsulus, Lagorchestes, Lagostrophus, Macropus (kengura), Onychogalea, Petrogale (→ skalokengura) Setonix, Thylogale a Wallabia (→ valabia).