keltské výtvarné umenie
keltské výtvarné umenie — v širšom význame umenie Keltov, v užšom význame umenie Keltov v laténskej dobe v záp. a str. Európe približne okolo 450 – okolo 50 pred n. l., v Británii a v Írsku približne do 600 n. l.; termínom keltské výtvarné umenie sa niekedy označuje aj umenie neskorších fáz halštatskej kultúry (600 – 450 pred n. l.). Vrcholným obdobím keltského výtvarného umenia bolo 3. stor. pred n. l., keď bolo rozšírené od Írska až po Malú Áziu.
Je známe z archeologických nálezov (najmä hroby bohaté na pohrebnú výbavu a dary), pričom väčšinu zachovaných artefaktov predstavujú výrobky umeleckých remesiel, ktoré sa zaoberajú spracúvaním kovov (predmety zo zlata, z bronzu, zo železa, výnimočnejšie zo striebra), ďalej keramika a sklo. Umelecky zdobené boli zbrane (meče, kopije, štíty), ale aj časti vozov a konských postrojov. Rozšírená bola aj výroba kovových nádob určených na používanie pri náboženských rituáloch a slávnostiach i stolového riadu. Kovové nádoby predstavovali prepychový artikel, zvyčajne boli bohato zdobené tepaným ornamentom a ich držadlá mali podobu drobných figúrok zvierat. Populárna bola najmä výroba mužských i ženských šperkov zdobených ornamentmi (náhrdelníky, prstene, nákrčníky nazývané torquesy, náramky, nánožníky, spony a i.).
Sochári a rezbári pracovali najmä s drevom, ich diela sa však zachovali len výnimočne. Známych je niekoľko kamenných sochárskych diel (schematizované ľudské postavy alebo silno štylizované hlavy s korunami alebo s rohmi). Sochárske diela mali pravdepodobne výlučne rituálnu funkciu, mnohé z nich slúžili ako votívne dary (najmä drevorezby).
Keramika bola obvykle zdobená podobnou ornamentikou ako diela z kovu, pričom najčastejšie sa zdobila razidlami (ornamentálnymi pečatidlami). Ornament pravdepodobne označoval status i spoločenské postavenie svojho nositeľa (napr. na meči) a mal magický (ochranný) význam. Rozvinulo sa niekoľko ornamentálnych štýlov, ktoré sa uplatnili na dielach z kovu a dreva i na keramike. Na rozdiel od antického umenia Stredomoria nemá keltské výtvarné umenie naratívny charakter (nezobrazuje príbeh ani konkrétne osoby, ľudské postavy sú veľmi zriedkavé), čo pravdepodobne súviselo s určitými náboženskými alebo s rituálnymi zákazmi. Výnimočné sú aj pokusy o naturalistické alebo reprezentatívne zobrazenia. Väčšia časť keltského výtvarného umenia má čisto abstraktný charakter, umelci sa snažili vyabstrahovať podstatu námetu namiesto zobrazenia jeho realistickej podoby. Popri geometrickom a silno abstrahovanom rastlinnom ornamente sa uplatňovali aj mytologické bytosti komponované z rozličných častí ľudských i zvieracích tiel. Zo zvierat boli obľúbené kôň, ktorý sa od 3. stor. pred n. l. objavoval aj na minciach, a diviak ako symbol odvahy. Zobrazovali sa aj býk a baran, zriedkavejšie pes a had. Osobitú symbolickú funkciu mali zobrazenia vtákov. Niektoré ikonografické motívy boli dlhodobo rozšírené na veľkom území (napr. v 5. – 4. stor. pred n. l. ľudská hlava s laločnatou korunou, v neskorších verziách s 2 – 3 rohmi), ich presný význam však nie je známy. Pravdepodobne náboženským symbolom bol ornament zložený z troch navzájom prepletených špirál, ktorý sa vyskytuje okolo 450 pred n. l. – 7. stor. n. l.
Keltom bolo prostredníctvom diaľkového obchodu i priamych kontaktov známe grécke antické umenie (importy maľovanej keramiky) i etruské práce z kovu, v neskorších obdobiach aj rímske antické umenie.
Historici umenia rozoznávajú niekoľko štýlov keltského výtvarného umenia. Najstarší je raný alebo prísny štýl (okolo 450 pred n. l. – okolo 350 pred n. l.) nadväzujúci na umenie bronzovej doby i na geometrickú ornamentiku starších období halštatskej kultúry. Uplatnil sa aj abstrahovaný rastlinný ornament vychádzajúci z gréckeho antického a etruského umenia (napr. palmeta). Keltské výtvarné umenie nadviazalo aj na tzv. orientalizujúci štýl uplatňujúci niektoré motívy z umenia achajmenovskej Perzie a čerpajúci z umenia Skýtov, Sarmatov, Dákov a Trákov. Zložito komponovaný ornament (rastlinný i geometrický), ktorý bol konštruovaný za pomoci kružidla, mohol byť doplnený ľudskými tvárami v podobe masky, poprepletanými ľudskými i zvieracími postavami i fantastickými mytologickými bytosťami.
V období okolo 350 – 250 pred n. l. bol rozšírený waldalgesheimský alebo neprerušovaný rastlinný štýl (podľa náleziska Waldalgesheim v juhozáp. Nemecku), pre ktorý je charakteristická stúpajúca tendencia abstrahovania motívov a použitie ornamentu zloženého z prepletených neprerušovaných rastlinných úponkov. Na jeho formovaní sa výrazne podieľali intenzívne styky so Stredomorím.
Plastický štýl a štýl krásnych mečov boli rozšírené okolo 300 – okolo 125 pred n. l. Obľúbený bol motív dvojice drakov používaný v niekoľkých variáciách. Plastický štýl sa vyznačuje využitím vysokého tepaného reliéfu (najčastejšie na šperkoch). V jeho neskorých fázach sa uplatnili aj groteskne štylizované ľudské postavy a kompozitné zvieratá. V 3. – 1. stor. pred n. l. vzniklo vo Francúzsku v oblasti rieky Rhône aj viacero kultových sôch z kameňa (svätyne v tejto oblasti boli zdobené sochami), ktoré boli ovplyvnené gréckym sochárstvom (gr. kolónia Massalia, dnes Marseille). Výnimočným dielom je silno štylizovaná mužská hlava nájdená v Mšeckých Žehroviciach (okres Rakovník, ČR) z 3. stor. pred n. l. (dnes v zbierkach Národného múzea v Prahe).
Keltské výtvarné umenie obdobia oppíd (okolo 125 – okolo 50 pred n. l.) je charakteristické špecializáciou umelcov i umeleckých remeselníkov. Umenie tohto obdobia sa vyznačuje jednotnou ikonografiou, ktorá poukazuje na úzke kontakty keltských komunít od juhových. Anglicka po str. Európu. Typickým bol aj narastajúci záujem o realistické stvárnenie ovplyvnený rímskym antickým umením. Romanizácia keltského výtvarného sa silno prejavila v záp. Európe (najmä vo Francúzsku). Z tohto obdobia sa zachovalo aj najväčšie množstvo figurálnych zobrazení, a to väčšinou drevených sôch, ktoré slúžili ako votívne obete vo svätyniach pri prameňoch, napr. vo Francúzsku pri prameni Seiny bolo nájdených okolo 300 sôch, ktoré zväčša zobrazujú časti ľudského tela, v archeologickej lokalite Source des Roches v Chamalières (departemen. Puy-de-Dôme) bolo nájdených okolo 10-tis. sôch alebo ich fragmentov. Vznikali aj sochy zobrazujúce zvieratá (najmä kone a býky).
Od 3. stor. pred n. l. razili Kelti mince (→ keltské mince), ktorých výtvarné stvárnenie bolo ovplyvnené helenistickými vzormi (realistické poňatie). Postupne aj na minciach prevládlo abstrahovanie motívov a prenikla na ne aj klasická keltská ornamentika a zobrazovanie zvierat, najmä koňa. Razba mincí poukazuje na vysokú úroveň metalurgie.
V prvých stor. n. l. v Európe keltské výtvarné umenie postupne zaniklo. Na území rímskej provincie Galia sa v 1. – 5. stor. n. l. rozvíjalo galsko-rímske výtvarné umenie, ktoré vzniklo ako syntéza keltského a rímskeho výtvarného umenia.
Odlišný vývin keltského výtvarného umenia prebiehal v Británii a v Írsku. K najstarším nálezom tam patria importy z kontinentálnej Európy. Samostatné štýly sa začali rozvíjať v 3. – 2. stor. pred n. l. najmä pod silným vplyvom štýlu krásnych mečov. V prvých stor. n. l. tam vznikali kovotepecké diela vysokej úrovne, pri ktorých tvorbe sa uplatnila elegantná abstraktná ornamentika (komplikované zvlnené ornamenty komponované z kruhových a oválnych tvarov), a to najmä leštené bronzové zrkadlá, ktorých umelecký výraz je založený na kontraste hladkých a zdobených (tepaných) plôch. Práce z kovu zdobené tepaním, rytím i leštením boli doplnené emailom. V Írsku v 1. stor. pred n. l. – 1. stor. n. l. vznikali aj diela z kameňa zdobené rytým ornamentom (napr. hlavy s dvoma či s troma tvárami). Keltské výtvarné umenie pretrvalo v Británii a Írsku približne do 600 n. l., keď sa výrazným spôsobom podieľalo na formovaní inzulárneho umenia (→ anglo-írske výtvarné umenie).
K najvýznamnejším nálezom dokladajúcim úroveň keltského výtvarného umenia na Slovensku patria artefakty z archeologických lokalít zo Stupavy, z Bučian, Ižkoviec, Hurbanova, Chotína, zo Slovenského Pravna, z Plaveckého Podhradia a Palárikova.