Keltoiberovia
Keltoiberovia, aj Keltiberovia, Keltoiberi, Keltiberi, lat. Celtiberi — v tradičnom chápaní kmene obývajúce v staroveku sever a severovýchod str. časti Iberského, t. j. Pyrenejského polostrova, ktoré vznikli v 3. stor. pred n. l. zmiešaním pôvodného iberského obyvateľstva (→ Iberovia) a i. kmeňov vo vnútrozemí polostrova s expandujúcimi Keltmi a hovorili už indoeurópskymi jazykmi (iberský jazyk sa pokladá za predindoeurópsky jazyk). Vychádzajúc z najnovších výskumov, sa toto obyvateľstvo súhrnne označuje ako iberskí Kelti a ako Keltoiberovia sa označuje len keltský kmeň obývajúci stred Pyrenejského polostrova, t. j. Kelti žijúci ako samostatné spoločenstvo v oblasti pohorí str. toku rieky Ebro.
Keltoiberovia udržiavali intenzívne obchodné kontakty s ostatnými stredomorskými kultúrami, boli vystavení tlaku svojich susedov, najmä Kartága a Ríma, s ktorým viedli medzi 197 – 133 pred n. l. tri vojny. Definitívne boli porazení 133 pred n. l. po páde hlavného centra Numantia (dnes archeologická lokalita asi 12 km sev. od dnešného španielskeho mesta Soria) a ich územie sa stalo súčasťou rímskej provincie Hispania Citerior. R. 80 pred n. l. (spolu s Lusitáncami) povstali proti rímskej správe pod vedením Q. Sertoria, ktorý s ich pomocou vytvoril v Hispánii štát, ktorý bol nezávislý od Ríma, mal však len dočasné trvanie. Ich územie bolo znova podrobené za vlády cisára Augusta. Od začiatku n. l. sa romanizovali a spolu s germánskymi kmeňmi v období sťahovania národov a s Arabmi expandujúcimi na Pyrenejský polostrov v 8. – 9. stor. sa podieľali na etnogenéze dnešných Španielov, Portugalčanov a Baskov. Ich kultúra bola ovplyvnená Ibermi, od ktorých prevzali i písmo (→ iberský jazyk). Zaoberali sa poľnohospodárstvom (pestovanie obilia, olív, vinohradníctvo). Rozvinuté bolo i umenie, ktoré prevzalo množstvo prvkov od fenických a gréckych majstrov, umelci vytvárali najmä ľudské postavy z kameňa alebo z bronzu, veľmi častým námetom bol (podobne ako na Kréte) aj býk.
Keltoiberovia hovorili keltoiberským jazykom (keltoiberčinou, aj keltiberský jazyk, keltiberčina), ktorý je zaraďovaný medzi iberokeltské jazyky keltskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny. Zachoval sa v nápisoch z 2. stor. pred n. l. – asi 1. stor. n. l. na minciach, bronzových doštičkách, skalách a náhrobných kameňoch (napr. z lokalít Luzaga v provincii Guadalajara, Botorrita v provincii Zaragoza, Peñalba de Villastar v provincii Teruel). Zapisoval sa iberským písmom, neskôr aj latinkou.