Kello, Jozef

Text hesla

Kello, Jozef, 18. 10. 1889 Bobrovec, okr. Liptovský Mikuláš – 17. 3. 1951 Bratislava — slovenský herec. V mladosti vystupoval medzi ochotníkmi v rodnej obci i v Liptovskom Mikuláši. R. 1907 – 14 bol murárskym učňom a tovarišom v Budapešti, kde pôsobil v slovenských divadelných spolkoch. Po vzniku Československej republiky (1918) pôsobil ako knihovník, 1919 spoluzakladateľ Slovenského divadelného spolku v Košiciach. Patril k zakladajúcim členom SND, 1921 – 22 pôsobil ako profesionálny herec spolu s Gašparom Arbétom (*1898, †1987), A. Bagarom, J. Borodáčom a O. Borodáčovou v zájazdovom súbore Marška (Vidiecka činoherná spol. SND, aj Propagačný súbor SND), s ktorým putovali po slovenskom vidieku. Kello tam (v 28 premiérach) úspešne stvárnil menšie úlohy, o. i. Špitzera (J. Palárik: Inkognito) a Ževakina (N. V. Gogoľ: Ženba). R. 1923 – 51 účinkoval v Činohre SND v Bratislave.

Obľúbený komik, interpret ľudových postáv, najmä múdrych a mudrlantských mužov (starcov), napr. Jana Ľavka (J. G. Tajovský: Statky-zmätky, 1924), Pána z Chudobíc (J. Chalupka: Kocúrkovo, 1925), Baltazára Slivku (I. Stodola: Čaj u pána senátora, 1929), Pauča (I. Stodola: Kráľ Svätopluk, 1931) a Bartoša (Š. Králik: Hra bez lásky, 1946). Počas 30-ročnej profesionálnej kariéry stvárnil 297 postáv, kľúčovými boli Jano Malecký (J. G. Tajovský: Ženský zákon, 1929) a Jožko Púčik (I. Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra, 1931), uplatnil sa však aj v postavách Vrátnika (W. Shakespeare: Macbeth, 1933), Inšpektora Rozpľuvaja (A. V. Suchovo-Kobylin: Smrť Tanierika, 1941), Gustáva Tonkoviča (G. R. Senečić: Neobyč. človek, 1941), Trúbeľku (I. Teren: Rok na dedine, 1948) a i. V úlohách starcov sa predstavil aj vo viacerých rozhlasových hrách a vo filme Varuj...! (1946, réžia M. Frič). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Ormisovej ceny mesta Bratislavy (1942), Štátnej ceny (1943) a i.

Text hesla

Kello, Jozef, 18. 10. 1889 Bobrovec, okr. Liptovský Mikuláš – 17. 3. 1951 Bratislava — slovenský herec. V mladosti vystupoval medzi ochotníkmi v rodnej obci i v Liptovskom Mikuláši. R. 1907 – 14 bol murárskym učňom a tovarišom v Budapešti, kde pôsobil v slovenských divadelných spolkoch. Po vzniku Československej republiky (1918) pôsobil ako knihovník, 1919 spoluzakladateľ Slovenského divadelného spolku v Košiciach. Patril k zakladajúcim členom SND, 1921 – 22 pôsobil ako profesionálny herec spolu s Gašparom Arbétom (*1898, †1987), A. Bagarom, J. Borodáčom a O. Borodáčovou v zájazdovom súbore Marška (Vidiecka činoherná spol. SND, aj Propagačný súbor SND), s ktorým putovali po slovenskom vidieku. Kello tam (v 28 premiérach) úspešne stvárnil menšie úlohy, o. i. Špitzera (J. Palárik: Inkognito) a Ževakina (N. V. Gogoľ: Ženba). R. 1923 – 51 účinkoval v Činohre SND v Bratislave.

Obľúbený komik, interpret ľudových postáv, najmä múdrych a mudrlantských mužov (starcov), napr. Jana Ľavka (J. G. Tajovský: Statky-zmätky, 1924), Pána z Chudobíc (J. Chalupka: Kocúrkovo, 1925), Baltazára Slivku (I. Stodola: Čaj u pána senátora, 1929), Pauča (I. Stodola: Kráľ Svätopluk, 1931) a Bartoša (Š. Králik: Hra bez lásky, 1946). Počas 30-ročnej profesionálnej kariéry stvárnil 297 postáv, kľúčovými boli Jano Malecký (J. G. Tajovský: Ženský zákon, 1929) a Jožko Púčik (I. Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra, 1931), uplatnil sa však aj v postavách Vrátnika (W. Shakespeare: Macbeth, 1933), Inšpektora Rozpľuvaja (A. V. Suchovo-Kobylin: Smrť Tanierika, 1941), Gustáva Tonkoviča (G. R. Senečić: Neobyč. človek, 1941), Trúbeľku (I. Teren: Rok na dedine, 1948) a i. V úlohách starcov sa predstavil aj vo viacerých rozhlasových hrách a vo filme Varuj...! (1946, réžia M. Frič). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Ormisovej ceny mesta Bratislavy (1942), Štátnej ceny (1943) a i.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kello, Jozef [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kello-jozef