Kedah

Kedah — členský štát Malajzie v severozápadnej časti Malajského polostrova pri sev. hranici s Thajskom na pobreží Melackého prielivu; rozloha 9 500 km², 1,955 mil. obyvateľov (2012), hlavné mesto Alor Setar. Vo vých. časti leží pohorie Bintang s najvyšším vrchom územia, 1 862 m n. m., zvyšok územia pokrýva aluviálna, miestami zamočiarená nížina. Vlhké tropické podnebie, maximálne zrážky sú sústredené v obdobiach máj a október – november. V horských územiach vlhké rovníkové lesy. Významný región pestovania ryže (najväčšia oblasť pestovania tejto plodiny v Malajzii), kaučukovníka, kokosovníka, manioku a ovocných stromov; chov hovädzieho dobytka a kôz. Ťažba menších zásob rúd železa, cínu a volfrámu. Najväčšie mestá: Alor Setar, Sungai Petani, Kulim.

Územie Kedahu bolo obývané už 2000 pred n. l. predchodcami dnešných Malajcov. Najstaršie archeologické nálezy na jeho území dokazujúce existenciu hinduisticko-buddhistického štátneho útvaru v údolí Bujang (najväčšia archeologická lokalita v Malajzii) pochádzajú z 1. a 2. stor. n. l. Stredoveké čínske a arabské kroniky obsahujú zmienky o Kedahu ako o obchodnom stredisku a mestskom štáte nazývanom Kalah, Kilah alebo Kataha. Jeho existencia býva niekedy spájaná s malajským kráľovstvom Langkasuka (pravdepodobne jestvovalo v 2. stor. – 14. stor.), v ktorom Kedah predstavoval hlavné obchodné centrum a oblasť Patani v dnešnom južnom Thajsku politické centrum. Od 4. do 13. stor. bol Kedah významným prístavom na obchodnej trase z juhu Indie na Jávu a Sumatru, jeho prosperitu zvyšovalo aj intenzívne pestovanie ryže. Obyvatelia vyznávali prevažne buddhizmus. V 7./8. stor. n. l. sa Kedah stal vazalom sumatrianskej ríše Sriwijaya, v 11. stor. ho ovládli indickí Čolovci. Od 12. stor. mal na Kedah silný vplyv Siam (resp. kráľovstvo Ajuthajá, na území dnešného Thajska), čo dokazujú mená panovníkov zachované v tzv. kronike Kedahu Sejarah Kedah (aj Hikayat Merong Mahawangsa), v 14. stor. sa pokúšala Kedah ovládnuť rozpínajúca sa jávska ríša Majapahit.

Asi od začiatku 15. stor. pravdepodobne pod vplyvom mocnejšej Melaky sa Kedah islamizoval a vznikol sultanát. Po dobytí Melaky Portugalčanmi získal Kedah nakrátko samostatnosť, v 16. stor. sa však dostal pod kontrolu Acehu. V 18. stor. hľadal Kedah pomoc pred silnejúcim tlakom zo strany Siamu v spolupráci s Britmi, ktorým výmenou za prísľub vojenskej pomoci predal ostrov Pinang (1785) a neskôr aj protiľahlé územie na pevnine – provinciu Seberang Perai (neskoršia provincia Wellesley). Napriek tomu sa 1821 stal vazalom Siamu. Britsko-siamskou zmluvou (1909), ktorá neskôr determinovala podobu Malajzie, bol Kedah spolu s ďalšími troma malajskými sultanátmi (Perlis, Kelantan, Terengganu) predaný Britom. Pod britskou koloniálnou správou ostal (s výnimkou obdobia japonskej okupácie Indočíny 1941 – 45) ako jeden z piatich tzv. nefederovaných malajských štátov (angl. Unfederated Malay States) do 1946, keď sa stal spolu s tzv. federalizovanými malajskými štátmi a štátmi Straits Settlements súčasťou Malajskej únie a 1948 Malajskej federácie, od 1963 jeden z členských štátov Malajzie. Svojím zriadením (sultanát) predstavuje Kedah jednu z deviatich dedičných monarchií malajzijskej federácie. R. 1958 – 2017 stál na jeho čele sultán Abdul Halim Mu’adzam (*1927, †2017), od 2017 sultán Sallehuddin (*1942).