kávovník

kávovník, Coffea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď marenovité. Dreviny pochádzajúce z tropických oblastí Afriky a Ázie, ktorých semená, tzv. kávové zrná, sa používajú na výrobu kávy. Patrí sem 60 – 100 druhov, najvýznamnejším je kávovník arabský (Coffea arabica, v niektorých botanických systémoch Coffea vulgaris), vždyzelený ker alebo 2 – 3 m vysoký strom pochádzajúci z Etiópie (provincia Kaffa), v súčasnosti pestovaný v klimaticky vhodných podmienkach takmer na všetkých kontinentoch. Má vajcovité alebo kopijovité celistvookrajové mierne zvlnené protistojné, 12 – 15 cm dlhé listy a biele výrazne voňavé obojpohlavné kvety s priemerom do 5 cm usporiadané v krátkych súkvetiach v pazuchách listov, plod okolo 1,5 cm dlhá elipsovitá, zvyčajne oranžovočervená alebo fialovočervená kôstkovica (existujú i žltoplodé odrody) s dvoma zelenými semenami s hlbokou pozdĺžnou ryhou. Na svetovej produkcii kávy sa podieľa asi 70 – 90 % (káva z tohto druhu je tzv. arabika). Druhým najvýznamnejším druhom je kávovník mohutný (Coffea canephora, v niektorých botanických systémoch nazývaný kávovník konžský alebo Coffea robusta) poskytujúci menšie semená nižšej kvality, ktoré sa používajú do zmesí s arabikou a z veľkej časti sa spracúvajú na instantnú kávu; na svetovej produkcii kávy sa podieľa 10 – 30 % (káva z tohto druhu je tzv. robusta).

Semená kávovníka obsahujú 10 – 15 % proteínov, 10 – 15 % tukov, 6 – 12 % sacharidov, 9 – 12 % vody a 0,5 – 2,8 % kofeínu (obsah kofeínu závisí od druhu kávovníka, napr. arabika obsahuje priemerne 1,2 %, robusta 2,2 % kofeínu v sušine), ktorý má povzbudivý účinok na organizmus, ako aj triesloviny, pektíny, organické kyseliny a i. látky. Zber a prvotné spracovanie plodov (v podstate sa spracúvajú dvoma spôsobmi) závisí od pestovateľskej krajiny. Pri suchom spôsobe, ktorý je najrozšírenejší, sa najskôr perú vo vode, aby sa zbavili nečistôt, potom sa asi dva týždne sušia na slnku za častého prehrabávania, následne sa suché plody na lúpacích strojoch zbavujú oplodia a vrchnej časti osemenia, čistia sa a triedia. Pretože sa pri tomto spôsobe spracúvajú aj menej kvalitné plody, získané kávové zrná sú zvyčajne nižšej akosti. Pri mokrom spôsobe sa použitím veľkého množstva vody najskôr oddelia nečistoty a nezrelé a nevyvinuté plody. Kvalitné plody sú potom prúdom vody unášané do špeciálneho stroja, kde sa oddelí dužinaté oplodie, a následne do fermentačných nádrží, kde sa počas 12- až 24-hodinovej fermentácie zbavia semená zvyšku oplodia a potom sa perú, sušia a triedia. V lúpacích strojoch sa odstráni suchý endokarp a pri leštení aj vrchná časť osemenia. Výsledkom obidvoch spôsobov spracovania plodov sú kávové zrná označované aj ako zelená alebo surová káva, dodávané na svetový trh ako surovina na praženie kávy. Pre semená sa pestujú aj druhy kávovník libérijský (Coffea liberica) poskytujúci semená nižšej kvality používané do zmesí a Coffea excelsa poskytujúci semená nižšej kvality a výraznej ostrej vône s vysokým obsahom kofeínu; od 2008 je známy nový druh Coffea charrieriana pochádzajúci z Kamerunu, ktorého semená neobsahujú kofeín.

Najvýznamnejšími producentmi kávy sú (v klesajúcom poradí; 2014) Brazília, Vietnam, Indonézia, Kolumbia, India, Honduras, Etiópia, Peru, Guatemal a Mexiko.