kavitácia

kavitácia [lat.] — tech. jav vznikajúci v prúdiacej kvapaline pri prudkom lokálnom poklese jej tlaku, sprevádzaný tvorbou kavít (bubliniek) zaplnených plynom rozpusteným v kvapaline (najčastejšie para). Po zániku podtlaku kavity zanikajú implóziou, pričom okolitá kvapalina prudko vyplní ich priestor a vznikne hydrodynamická rázová vlna, ktorá sa v kvapaline šíri do okolia. Kavitácia je spojená s veľkým nárastom lokálnej teploty a tlaku, so vznikom vibrácií a silného hluku, pričom na vznik kavít má vplyv najmä rýchlosť prúdenia, povrchové napätie a viskozita kvapaliny. Ak sa v mieste vzniku a zániku kavít nachádza tuhý materiál, kavitácia spôsobuje jeho rýchlu povrchovú deštrukciu (kavitačná erózia).

Kavitácia sa nepriaznivo prejavuje na technických zariadeniach (lopatky turbín, lodné vrtule, potrubia) vystavených prúdiacej kvapaline, zvyčajne vode. Na jej minimalizovanie sa na obežné kolesá turbín a čerpadiel navárajú plátky z austenitického materiálu alebo sa celé koleso vyrobí z legovanej ocele (Kaplanove turbíny sú menej náchylné na vznik kavitácie než Francisove). Kavitácia vzniká aj pôsobením ultrazvuku na kvapalinu, čo sa využíva v sonochémii na urýchľovanie chemických reakcií, pri ktorých sa uplatňujú fyzikálne efekty kavitácie, ako aj pri ultrazvukovom čistení a obrábaní materiálov.