Kavecký, Tibor

Kavecký, Tibor, 23. 2. 1930 Visolaje, okr. Púchov — slovenský sochár a maliar. V rokoch 1949 – 54 študoval figurálnu plastiku na VŠVU v Bratislave u J. Kostku, u ktorého v rokoch 1957 – 59 pôsobil ako odborný asistent. Venoval sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, kresbe i maľbe. V sochárskej tvorbe uprednostňoval tradičné materiály (kameň, sadra, drevo) a techniky. Pre jeho diela je charakteristický zmysel pre tektonickú výstavbu i lyrizujúci, poetický výraz. Realistické, mierne štylizované poňatie raných diel postupne transformoval do vypätých abstrahovaných foriem založených na protikladoch dynamicky poňatých objemov. V 70. rokoch 20. stor. vo svojich vrcholných dielach dospel v sérii plastík k originálnemu spojeniu abstraktných geometrických a organických (vitálnych) štylizačných foriem s realisticky stvárnenými fragmentmi konkrétneho sveta (Teta zima - Meluzína, 1977; Kráľova Hoľa, 1977; Kriváň, 1978; Snehová kráľovná, 1979). K hlavným námetom jeho tvorby patrila ženská postava, ktorú stvárňoval samostatne, vo figurálnych kompozíciách i ako portrét. Blízka mu bola aj tematika materstva. Osobitne sa zaoberal sochárskym portrétom, od realistického zobrazenia konkrétnej tváre (Portrét Dáše, 1958) dospel k idealizovanému symbolickému zobrazeniu (Barbora, 1963; Fortúna, 1977 – 80; Dedinčanka, 1980; Snenie, 1980). Vytvoril viaceré diela pre verejné priestory (Leto, pre fontánu v Bojniciach, 1965, fontána zničená; Nástup do SNP, pamätník SNP v Novákoch, 1962 – 63; fontána, Bratislava-Rača, 1973, V hlbinách, 1973 – 74, fontána vo Vrútkach, zničené; viaceré diela ostali nezrealizované; na väčšine diel spolupracoval s architektom Jozefom Slížom, *1931). Z vlastného podnetu sa venoval sochárskemu stvárneniu významných osobností slovenskej kultúrnej minulosti, ktoré stvárnil netradičným spôsobom, prepojením abstrahovaných prvkov krajiny a figúry (Pán Váhu a Tatier, 1979; Orava, P. O. Hviezdoslav, 1981). Začiatkom 21. stor. sa venoval aj keramickej plastike. Pre jeho maľby je charakteristické spojenie abstraktných a konkrétnych, ale idealizovaných prvkov (ženský portrét) a výrazná harmonická farebnosť.