Kavafis, Konstantinos

Text hesla

Kavafis, Konstantinos, 29. 4. 1863 Alexandria, Egypt – 29. 4. 1933 tamže — novogrécky básnik. Pochádzal zo zámožnej rodiny, po otcovej náhlej smrti (1870) žil od 1872 s matkou (spočiatku používal meno po matke – Konstantinos Fotiadis Kavafis, neskôr aj Konstantinos Petru Kavafis) v Liverpoole, od 1877 študoval v Londýne. Neskôr odišiel do Alexandrie, 1882 – 84 žil v Istanbule, 1885 sa natrvalo usadil v Alexandrii, kde od 1892 pracoval v štátnej správe. Uskutočnil niekoľko ciest do Francúzska a Grécka, udržiaval osobné kontakty s N. Kazantzakisom, E. M. Forsterom a F. T. Marinettim.

Básne začal písať ako 19-ročný (uverejňované na voľných listoch), najvýznamnejšie diela vytvoril v 20. rokoch 20. stor. Do začiatku 20. stor. bol ovplyvnený dekadentným romantizmom, symbolizmom (básne Hradby, Tichi; Sviečky, Keria; Túžby, Epithymies; Hlasy, Fones; Mesto, Polis; Itaka, Ithaki) a parnasizmom (prevažná časť tvorby s historickými námetmi, o. i. 12 básní, v ktorých ovplyvnený spismi Gregora Naziánskeho útočil na Juliána Apostatu) a vyjadroval sympatie k Byzancii (báseň V kostole, Stin ekklisia), na začiatku 20. stor. sa v jeho tvorbe objavili aj prvky realizmu. Odmietal dobové literárne tendencie, písal jambickým aj voľným veršom vo svojsky obmenenom jazyku kathareusa, jeho tvorba námetmi, ako aj formou krátkych básní pripomínala tvorbu alexandrijských autorov z 3. stor. pred n. l.

V básňach Dvaja mladíci (Dyo nei), Krásne a biele kvety (Orea luludia ki aspra) a Pri vstupe do kaviarne (Stu kafeniu tin isodo) spracoval tému homosexuálnej lásky. Prvú zbierku Básne (Piimata) obsahujúcu 14 básní vydal 1904, 1910 vyšla rozšírená o ďalších 7 básní, doplnené a prepracované súborné vydanie vyšlo posmrtne 1935. R. 1966 vyšiel cyklus kresieb ku Kavafisovým veršom Ilustrácie k 14 básňam Konstantina P. Kavafisa (Illustrations for Fourteen Poems from Constantine Petrou Cavafy) D. Hockneyho. Na Slovensku vyšiel výber Kavafisových básní v zbierke Dokonané je (1989, preklad Ivan Gavora, prebásnil P. Janík).

Popis ilustrácie

Konstantinos Kavafis

Text hesla

Kavafis, Konstantinos, 29. 4. 1863 Alexandria, Egypt – 29. 4. 1933 tamže — novogrécky básnik. Pochádzal zo zámožnej rodiny, po otcovej náhlej smrti (1870) žil od 1872 s matkou (spočiatku používal meno po matke – Konstantinos Fotiadis Kavafis, neskôr aj Konstantinos Petru Kavafis) v Liverpoole, od 1877 študoval v Londýne. Neskôr odišiel do Alexandrie, 1882 – 84 žil v Istanbule, 1885 sa natrvalo usadil v Alexandrii, kde od 1892 pracoval v štátnej správe. Uskutočnil niekoľko ciest do Francúzska a Grécka, udržiaval osobné kontakty s N. Kazantzakisom, E. M. Forsterom a F. T. Marinettim.

Básne začal písať ako 19-ročný (uverejňované na voľných listoch), najvýznamnejšie diela vytvoril v 20. rokoch 20. stor. Do začiatku 20. stor. bol ovplyvnený dekadentným romantizmom, symbolizmom (básne Hradby, Tichi; Sviečky, Keria; Túžby, Epithymies; Hlasy, Fones; Mesto, Polis; Itaka, Ithaki) a parnasizmom (prevažná časť tvorby s historickými námetmi, o. i. 12 básní, v ktorých ovplyvnený spismi Gregora Naziánskeho útočil na Juliána Apostatu) a vyjadroval sympatie k Byzancii (báseň V kostole, Stin ekklisia), na začiatku 20. stor. sa v jeho tvorbe objavili aj prvky realizmu. Odmietal dobové literárne tendencie, písal jambickým aj voľným veršom vo svojsky obmenenom jazyku kathareusa, jeho tvorba námetmi, ako aj formou krátkych básní pripomínala tvorbu alexandrijských autorov z 3. stor. pred n. l.

V básňach Dvaja mladíci (Dyo nei), Krásne a biele kvety (Orea luludia ki aspra) a Pri vstupe do kaviarne (Stu kafeniu tin isodo) spracoval tému homosexuálnej lásky. Prvú zbierku Básne (Piimata) obsahujúcu 14 básní vydal 1904, 1910 vyšla rozšírená o ďalších 7 básní, doplnené a prepracované súborné vydanie vyšlo posmrtne 1935. R. 1966 vyšiel cyklus kresieb ku Kavafisovým veršom Ilustrácie k 14 básňam Konstantina P. Kavafisa (Illustrations for Fourteen Poems from Constantine Petrou Cavafy) D. Hockneyho. Na Slovensku vyšiel výber Kavafisových básní v zbierke Dokonané je (1989, preklad Ivan Gavora, prebásnil P. Janík).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kavafis, Konstantinos [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kavafis-konstantinos