Kauffmanová, Angelica

Kauffmanová, (Maria Anna) Angelica (Catharina), aj Kauffmannová, Kaufmanová, 30. 10. 1741 Chur – 5. 11. 1807 Rím — švajčiarska maliarka a grafička pôsobiaca v Taliansku a v Anglicku. Na rozvoji jej maliarskeho talentu sa od detstva podieľal jej otec, švajčiarsky maliar Johann Kauffman (*1707, †1782), s ktorým cestovala do Talianska, kde študovala antické i renesančné diela. Začiatkom 60. rokov 18. stor. si doplnila maliarske vzdelanie v Ríme (ako 23-ročná bola prijatá na Akadémiu sv. Lukáša) a postupne sformovala vlastný maliarsky štýl (patrila do úzkeho kruhu umelcov a vzdelancov okolo J. J. Winckelmanna). V Taliansku maľovala predovšetkým portréty, ale aj historické maľby, ktoré boli dovtedy výhradne doménou mužov.

R. 1766 prišla do Londýna, kde sa preslávila portrétmi vysokej aristokracie, 1768 sa stala zakladajúcou členkou Kráľovskej akadémie umení (Royal Academy of Arts) a začala sa venovať historickej maľbe (Hektor a Andromacha, 1769), v ktorej sa prejavil vplyv tvorby J. Reynoldsa. Vytvárala aj návrhy na dekoratívne interiérové maľby, pričom spolupracovala najmä s architektom R. Adamom. Vo svojich figurálnych maľbách rozvíjala inovatívnu ikonografiu inšpirovanú antickou i súdobou literatúrou. Jej maliarsky štýl je ovplyvnený predovšetkým neoklasicizmom, vyznačuje sa však osobitým pôvabom a krásou, ktorými nadväzuje na rokoko (Génius, 1779 – 80). R. 1781 sa vrátila do Talianska, 1782 sa usadila v Ríme, kde vytvorila svoje vrcholné diela (Vergílius číta Aeneis Augustovi a Oktávii, 1788). Namaľovala aj množstvo autoportrétov. Bola mimoriadne populárna a úspešná, jej ateliér navštevovali rôzne významné osobnosti, o. i. J. W. Goethe a J. G. Herder, mala viacerých patrónov medzi vysokou európskou šľachtou.