Katuša, Oto

Katuša, Oto, 5. 2. 1931 Prešov – 17. 2. 2009 Bratislava — slovenský divadelný a televízny režisér. R. 1955 ukončil štúdium na VŠMU v Bratislave u J. Budského. R. 1954 – 55 pôsobil v Krajovom divadle pracujúcich v Žiline (neskôr Divadlo P. Jilemnického), 1955 – 56 v zájazdovom Dedinskom divadle, 1956 – 67 v činohre Štátneho divadla Košice, ktorá sa vďaka jeho tvorivému dialógu s režisérom J. Palkom na prelome 50. a 60. rokov 20. stor. inscenačnými úspechmi zaradila medzi popredné slovenské divadelné scény.

Zaujal poeticky ladenými inscenáciami klasických drám svetových autorov (R. Rolland: Hra o láske a smrti, 1956; M. J. Lermontov: Maškaráda, 1959; C. Gozzi: Turandot, 1961; W. Shakespeare: Romeo a Júlia, 1964; A. de Musset: Lorenzaccio, 1965), blízky mu bol však najmä komediálny žáner, úspešne inscenoval viaceré veselohry (De Filippo: Neapol, mesto milionárov, 1985; A. Fredro: Dámy a husári, 1975). V modernej dramatike sa vyvaroval patetizmu a civilizmu (A. Casona: Stromy zomierajú postojačky, 1958; A. Miller: Smrť obchodného cestujúceho, 1960; M. Frisch: Andorra, 1963; Igor Rusnák: Líšky, dobrú noc!, 1964; F. Dürrenmatt: Návšteva starej dámy, 1965).

R. 1968 – 91 pôsobil na Novej scéne v Bratislave, kde uviedol klasické i súčasné, často pôvodné veselohry a bulvárne frašky (I. Stodola: Keď jubilant plače, 1967; J. N. Nestroy: Lumpacivagabundus, 1978; J. Záborský: Najdúch, 1983; V. Sardou – Émile Moreau: Dáma z práčovne, 1991). Súčasne režíroval vo viacerých divadlách, napr. 1992 – 96 v Mestskom divadle Žilina, v Štúdiu Smer (dnes Malá scéna Štátneho divadla Košice), v Divadle J. Záborského v Prešove (J. Voskovec – J. Werich – J. Ježek: Balada z handier, 1959; Pierre Chesnot: Na zdravie!, 1991), v Slovenskom divadle v Martine a v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene. Režijne spolupracoval aj so Slovenskou televíziou v Bratislave a v Košiciach.