Katona, József
Katona, József, 11. 11. 1791 Kecskemét – 16. 4. 1830 tamže — maďarský dramatik. R. 1810 – 13 študoval právo na Uhorskej kráľovskej univerzite v Pešti (dnes Vedecká univerzita L. Eötvösa v Budapešti), 1820 si v Pešti otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu, od novembra 1820 pôsobil ako námestník štátneho zástupcu a od 1826 ako štátny zástupca mesta Kecskemét.
Už počas štúdia a koncipientskej praxe (1813 – 18 v advokátskej kancelárii v Pešti) prekladal pre maďarské divadelné spoločnosti hry z nemčiny (od A. von Kotzebuea), písal vlastné hry a účinkoval ako herec. R. 1815 napísal prvú verziu tragédie Bán Bánk (Bánk bán, posledná verzia 1819, vydaná 1820, premiéra 1833 v Košiciach; slov. 1954; sfilmovaná 1914; predloha opery F. Erkela Bánk bán, 1861), ktorá je popri Tragédii človeka I. Madácha považovaná za najlepšiu maďarskú drámu. Dej sa odohráva v 13. stor. za vlády kráľa Ondreja II., keď počas jeho výbojov v zahraničí vládla jeho manželka nemeckého pôvodu Gertrúda. Jej nespravodlivá vláda v prospech nemeckého príbuzenstva viedla k nespokojnosti, až sa situácia v krajine stala neudržateľnou. Kráľovnin brat zneuctil Bánkovu manželku, bán Bánk žiadal od kráľovnej vysvetlenie, počas výmeny názorov ju však v konflikte zabil. Hoci Ondrej II. po návrate z cudziny uznal vinu kráľovnej a Bánkovi vraždu odpustil, ten žil ďalej ako citovo vyprahnutý, morálne zničený človek. Katonov záujem o české dejiny (o. i. čerpal z diela B. Balbína) a sympatie k husitom sa prejavili v hrách Žižka alebo prvá bitka husitov v Čechách (Ziska, vagyis a husziták első pártütése Csehországban, 1813) a Žižka, vodca táboritov (Ziska, a táboriták vezére, 1813). Dráma Záhuba Jeruzalema (Jeruzsálem pusztulása, 1814; popri tragédii Bán Bánk jediná hraná i v súčasnosti) čerpá z historického diela Židovská vojna Jozefa Flavia.
Ďalšie diela: vianočná hra Luciový stolček (Luca széke karácsony éjszakáján, 1812), historické drámy Štefan, prvý kráľ Maďarov (István, a magyarok első királya, 1813) a Clémence d’Aubigny alebo náboženský rozruch vo Francúzsku za Henricha IV. (Aubigny Clementia, vagyis a vallás miatt való zenebona Franciaországban IV. Henrik alatt, 1813), komédia Ruža alebo neskúsená mucha medzi pavúkmi (A rózsa, vagyis a tapasztalatlan légy a pókok között, 1814). Autor divadelnej štúdie Čo je príčinou, že sa dramatické básnictvo v Uhorsku nemôže postaviť na nohy? (Mi az oka, hogy Magyarországban a játékszíni költőmesterség lábra nem tud kapni?, 1821). R. 1826 vypracoval koncept a stavebný plán budovy divadla v Kecskeméte, ktorú však mesto napokon nepostavilo.