katolícka moderna

Text hesla

katolícka moderna

1. české katolícke literárne hnutie 90. rokov 19. stor. a prvého desaťročia 20. stor. usilujúce sa priblížiť kresťansky zameranú literárnu tvorbu európskym literárnym smerom, najmä symbolizmu. Na čele stál básnik a kňaz Sigismund Bouška (*1867, †1942), ďalšími predstaviteľmi boli kňazi Karel Dostál Lutinov (*1871, †1923; pseudonym Karel Skřivan) a Xaver Dvořák (*1858, †1939). Katolícka moderna sa predstavila literárnym almanachom Pod jedním praporem (1895) a vydávala časopis Nový život (1896 – 1907). Jej predstavitelia sa postavili proti tradícii dovtedajšej katolícky zameranej literárnej tvorby, ktorá bola príliš mravoučná a umelecky nevýrazná, českú prekladovú literatúru obohatili najmä o diela katalánskej a provensalskej poézie;

2. skupina slovenských básnikov vychádzajúca z katolíckej svetonázorovej platformy, nadväzujúca na slovenské kresťanskokultúrne tradície a slovenskú duchovno-náboženskú poéziu. Jej predstavitelia sa myšlienkovo a esteticky opierali o názory francúzskeho literárneho teoretika a náboženského filozofa H. Bremonda i o francúzskeho básnika P. Claudela, na formovanie ich tvorby mal vplyv aj slovenský filozof a literárny kritik L. Hanus. R. 1933 zostavil R. Dilong Antológiu mladej slovenskej poézie, ktorá sa považuje za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny. Znaky literárneho manifestu mal aj článok P. G. Hlbinu Literárna družina Postup. K ďalším predstaviteľom katolíckej moderny (väčšina z nich boli kňazi) patria J. Silan, J. Haranta, A. Žarnov, Ivan Javor (*1904, †1989), P. Ušák-Oliva, G. Zvonický, M. Šprinc, S. Veigl, K. Strmeň, J. Motulko a literárni kritici J. E. Bor a J. Kútnik-Šmálov, ktorí boli združení okolo časopisov Postup (1934 – 35) a Prameň (1936 – 37) a po 2. svetovej vojne okolo časopisu Verbum (1946 – 48).

Poézia katolíckej moderny predstavuje modernú spirituálnu tvorbu obohatenú o prvky modernej poézie, najmä neosymbolizmu a českého poetizmu, je ladená mysticky a prevažujú v nej témy viery v Boha, vzťah pozemského a nadpozemského, úvahy o zmysle života, ale aj motívy domova, vlastenectva, ženy a lásky; využíva náboženské a mytologické symboly. Po 2. svetovej vojne boli viacerí predstavitelia katolíckej moderny z politických dôvodov (sympatizovanie s ľudáckym režimom, nástup komunizmu) prenasledovaní, mnohí emigrovali do zahraničia (R. Dilong, K. Strmeň, M. Šprinc a A. Žarnov do USA, G. Zvonický do Talianska) a ich tvorba sa stala súčasťou tzv. exilovej literatúry. Katolícka moderna ovplyvnila básnickú tvorbu M. Chudu, V. Kovalčíka, E. Gombalu a i. Vo svojej ranej tvorbe ňou boli ovplyvnení aj V. Mihálik a M. Válek.

Text hesla

katolícka moderna

1. české katolícke literárne hnutie 90. rokov 19. stor. a prvého desaťročia 20. stor. usilujúce sa priblížiť kresťansky zameranú literárnu tvorbu európskym literárnym smerom, najmä symbolizmu. Na čele stál básnik a kňaz Sigismund Bouška (*1867, †1942), ďalšími predstaviteľmi boli kňazi Karel Dostál Lutinov (*1871, †1923; pseudonym Karel Skřivan) a Xaver Dvořák (*1858, †1939). Katolícka moderna sa predstavila literárnym almanachom Pod jedním praporem (1895) a vydávala časopis Nový život (1896 – 1907). Jej predstavitelia sa postavili proti tradícii dovtedajšej katolícky zameranej literárnej tvorby, ktorá bola príliš mravoučná a umelecky nevýrazná, českú prekladovú literatúru obohatili najmä o diela katalánskej a provensalskej poézie;

2. skupina slovenských básnikov vychádzajúca z katolíckej svetonázorovej platformy, nadväzujúca na slovenské kresťanskokultúrne tradície a slovenskú duchovno-náboženskú poéziu. Jej predstavitelia sa myšlienkovo a esteticky opierali o názory francúzskeho literárneho teoretika a náboženského filozofa H. Bremonda i o francúzskeho básnika P. Claudela, na formovanie ich tvorby mal vplyv aj slovenský filozof a literárny kritik L. Hanus. R. 1933 zostavil R. Dilong Antológiu mladej slovenskej poézie, ktorá sa považuje za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny. Znaky literárneho manifestu mal aj článok P. G. Hlbinu Literárna družina Postup. K ďalším predstaviteľom katolíckej moderny (väčšina z nich boli kňazi) patria J. Silan, J. Haranta, A. Žarnov, Ivan Javor (*1904, †1989), P. Ušák-Oliva, G. Zvonický, M. Šprinc, S. Veigl, K. Strmeň, J. Motulko a literárni kritici J. E. Bor a J. Kútnik-Šmálov, ktorí boli združení okolo časopisov Postup (1934 – 35) a Prameň (1936 – 37) a po 2. svetovej vojne okolo časopisu Verbum (1946 – 48).

Poézia katolíckej moderny predstavuje modernú spirituálnu tvorbu obohatenú o prvky modernej poézie, najmä neosymbolizmu a českého poetizmu, je ladená mysticky a prevažujú v nej témy viery v Boha, vzťah pozemského a nadpozemského, úvahy o zmysle života, ale aj motívy domova, vlastenectva, ženy a lásky; využíva náboženské a mytologické symboly. Po 2. svetovej vojne boli viacerí predstavitelia katolíckej moderny z politických dôvodov (sympatizovanie s ľudáckym režimom, nástup komunizmu) prenasledovaní, mnohí emigrovali do zahraničia (R. Dilong, K. Strmeň, M. Šprinc a A. Žarnov do USA, G. Zvonický do Talianska) a ich tvorba sa stala súčasťou tzv. exilovej literatúry. Katolícka moderna ovplyvnila básnickú tvorbu M. Chudu, V. Kovalčíka, E. Gombalu a i. Vo svojej ranej tvorbe ňou boli ovplyvnení aj V. Mihálik a M. Válek.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Katolícka moderna [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-04]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna