katarakt

katarakt [gr.] —

1. úsek riečneho toku s množstvom perejí a skalných výstupov. Katarakty často vznikajú degradáciou vodopádov spätnou eróziou, keď sa drobné vodopády zachovajú len v časti koryta a pre ostatné časti sú charakteristické výrazne zrýchlený prúd vody a výstupy skalného podložia až k hladine. Rieka sa v oblasti kataraktu často štiepi na mnoho ramien s rôznou rýchlosťou a hĺbkou toku. Katarakty sú charakteristické pre nerovnovážnu časť pozdĺžneho profilu veľkých riek (→ pozdĺžny profil toku). Najznámejších je šesť kataraktov na Níle, ktoré boli od staroveku výraznými prírodnými bariérami lodnej dopravy; katarakty na Dunaji v prielome Železné vráta boli ako prekážka lodnej dopravy odstránené až výstavbou sústavy priehrad v 2. polovici 20. stor.;

2. hydraulická (kvapalinová) alebo pneumatická (vzduchová) brzda (tlmič) používaná v servomotoroch a regulačných zariadeniach. Brzdný, resp. tlmiaci účinok sa dosahuje tak, že piest v katarakte pretláča kvapalinu alebo vzduch malým škrtiacim otvorom alebo škrtiacim ventilom. Katarakt sa používa aj na dosiahnutie časovo premenlivej väzby medzi dvoma členmi regulátora (valec a piest).