katapult

katapult [gr. > lat.] —

1. mechanická vrhacia zbraň používaná v staroveku a stredoveku. Bojový stroj založený buď na princípe krútiaceho momentu, pri ktorom sa sila potrebná na vymrštenie strely z vrhacieho ramena získava skrútením zväzku povrazov, konského vlasu alebo kože, alebo na využití protizávažia. Katapult sa používal na vrhanie kameňov alebo horiacich striel pri obliehaní miest, ťažké zápalné šípy sa pod malým uhlom vystreľovali pomocou dvoch ramien spojených tetivou (využívali ho najmä rímske légie a neskôr aj vojnové loďstvo);

2. let.

a) mechanické zariadenie na skrátenie rozjazdu lietadiel pri vzlete používané predovšetkým pri vzlete lietadiel na plavidlách, ktoré nemajú vzletovú dráhu alebo je veľmi krátka. Využíva expanziu vodnej pary alebo stlačeného vzduchu alebo elektrický impulz, ktoré dodávajú lietadlu alebo rakete energiu na získanie rýchlosti potrebnej na krátky vzlet do výšky, kde už preberie pohonnú funkciu hlavný motor alebo motory. Moderné katapulty využívajú elektromagnetickú indukciu (EMALS, Electromagnetic Aircraft Launch System). Katapulty sa delia na stacionárne (umiestnené na lietadlových lodiach) a mobilné (napr. na automobilových podvozkoch);

b) neodborné označenie systému slúžiaceho na vymrštenie pilota z lietadla (predovšetkým vojenského) pri hroziacom nebezpečenstve (→ vystreľovacia sedačka).