Katabán

Katabán — historické kráľovstvo v Južnej Arábii v dnešnom strednom Jemene (údolie Vádí Bajhán). Vzniklo na prelome 2. a 1. tisícročia pred n. l., na severozápade susedilo so Sabejským kráľovstvom (Sábou), na východe s Hadramautom. Do polovice 1. tisícročia pred n. l. bol Katabán pod nadvládou Sabejského kráľovstva, po ktorého oslabení začal prosperovať a v 5. – 2. stor. pred n. l. sa stal najsilnejším štátom Južnej Arábie (panovník Katabánu mal titul mukarrib, t. j. hegemón Južnej Arábie) a jeho hlavné mesto Timna (Timna’; v blízkosti dnešného mesta Bajhán al-Kisáb; založené v 1. polovici 1. tisícročia pred n. l., zničené v 1. stor. n. l.) bolo významným strediskom západnej vetvy Kadidlovej cesty. Okolo 50 n. l. ho ovládli Himjarci, ktorí pôvodne žili na jeho území a okolo 110 pred n. l. vytvorili na juhozápade Himjarské kráľovstvo. Po ich oslabení v 2. stor. n. l. získal Katabán načas samostatnosť (novým hlavným mestom sa stal Dhú Ghajl), jeho moc sa však už neobnovila. Od začiatku 3. stor. do 525 bol súčasťou Sabejsko-himjarského, resp. Himjarského kráľovstva (→ Sába), proti ktorému sa snažil uzatvoriť spojenectvo s Aksumskou ríšou; od 2. pol. 6. stor. bolo územie Katabánu pod nadvládou Peržanov, od 7. stor. súčasťou Arabskej ríše.