Kašov
Kašov — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny na jej styku so Zemplínskymi vrchmi, 156 m n. m.; 296 obyvateľov (2021). Na riečnych usadeninách miestami prekrytých sprašou vznikol prevažne pahorkatinný reliéf. Územie je prevažne odlesnené, v oblasti Zemplínskych vrchov sa zachovali teplomilné listnaté lesy.
Obec je písomne doložená v rokoch 1298, 1300 ako Kasow, v roku 1387 Casow, 1390 Kassow, 1441 Kasso, v rokoch 1476, 1567, 1582, 1600 Kaso, v roku 1700 Kazo, 1773 Kásó, Kasow, 1786 Kaschó, Kassow, 1808 Kasó, Kassow, 1863 Kásó, v rokoch 1873 – 82 Kasó, 1888 – 1913 Kásó, 1920 – 38 Kašov, 1938 – 45 Kásó, v roku 1945 Kašov.
Prvým doloženým majiteľom bol šľachtic Peter, v 14. – 15. stor. patrila šľachticom z Lučenca, v 16. stor. Bátoriovcom, v 17. stor. Forgáčovcom, v 18. a 19. stor. Almášiovcom. V roku 1673 sa spomína kostol, ktorý bol odobratý evanjelikom a vrátený rímskokatolíckej cirkvi. V roku 1700 bol postavený evanjelický kostol. V roku 1831 sa obyvatelia zúčastnili východoslovenského roľníckeho povstania. V období 1939 – 44 bola obec pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, roľníctvom, drevorubačstvom a vinohradníctvom.
Archeologické nálezy: sídlisko zo staršej kamennej doby (paleolit) v polohe Spálenisko; dve vrstvy osídlenia z mladého gravettienu a epigravettienu (škrabadlá, rydlá, kombinované nástroje, čepele, čepieľky s otupeným bokom najmä z obsidiánu, menej z pazúrikov, limnosilicitov a rádiolaritov), kamenná industria mladopaleolitickej gravettienskej kultúry v polohách Krátka a Dipov, sídlisko z neolitu (volútová kultúra); ateliér na výrobu obsidiánových jadier v polohách Čepegov (bukovohorská kultúra), sídlisko z bronzovej, halštatskej a laténskej doby, dácke a rímsko-barbarské osídlenie a osídlenie z raného stredoveku.
Stavebné pamiatky: rímskokatolícky klasicistický Kostol sv. Jána Nepomuckého (1816), pravoslávny Chrám premenenia Ježiša Krista (po 1969).