Kašov

Text hesla

Kašov — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji v juhozáp. časti Východoslovenskej nížiny na jej styku so Zemplínskymi vrchmi, 156 m n. m.; 288 obyvateľov (2015). Prevažne pahorkatinné a odlesnené územie, v oblasti Zemplínskych vrchov sa zachovali teplomilné listnaté lesy.

Obec písomne doložená 1298, 1300 ako Kasow, 1387 Casow, 1390 Kassow, 1441 Kasso, 1476, 1567, 1582, 1600 Kaso, 1700 Kazo, 1773 Kásó, Kasow, 1786 Kaschó, Kassow, 1808 Kasó, Kassow, 1863 Kásó, 1873 – 82 Kasó, 1888 – 1913 Kásó, 1920 – 38 K., 1938 – 45 Kásó, 1945 Kašov.

Prvým doloženým majiteľom bol šľachtic Peter, v 14. – 15. stor. patrila šľachticom z Lučenca, v 16. stor. Bátoriovcom, v 17. stor. Forgáčovcom, v 18. a 19. stor. Almášiovcom. R. 1673 sa spomína kostol, ktorý bol odobratý evanjelikom a vrátený rímskokatolíckej cirkvi. R. 1700 bol postavený evanjelický kostol. R. 1831 sa obyvatelia zúčastnili východoslovenského roľníckeho povstania. R. 1939 – 44 bola obec pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, roľníctvom, drevorubačstvom a vinohradníctvom.

Archeologické nálezy: sídlisko zo staršej kamennej doby (paleolit) v polohe Spálenisko; dve vrstvy osídlenia z mladého gravettienu a epigravettienu (škrabadlá, rydlá, kombinované nástroje, čepele, čepieľky s otupeným bokom najmä z obsidiánu, menej z pazúrikov, limnosilicitov a rádiolaritov), kamenná industria mladopaleolitickej gravettienskej kultúry v polohách Krátka a Dipov, sídlisko z neolitu (volútová kultúra); ateliér na výrobu obsidiánových jadier v polohách Čepegov (bukovohorská kultúra), sídlisko z bronzovej, halštatskej a laténskej doby, dácke a rímsko-barbarské osídlenie a osídlenie z raného stredoveku.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky klasicistický Kostol sv. Jána Nepomuckého (1816), pravoslávny Chrám premenenia Ježiša Krista (po 1969).

Zverejnené v marci 2017.

Kašov [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kasov