Kásim, Abdalkarím

Popis ilustrácie

Abdalkarím Kásim

Text hesla

Kásim, Abdalkarím, plným menom Abdalkarím ibn Džásim ibn Bakr ibn Usmán al-Fazlí Kásim, 1914 Bagdad – 9. 2. 1963 tamže — iracký politik a generál arabsko-kurdského pôvodu. Po absolvovaní vojenskej akadémie v Bagdade (1934) slúžil v pechotných jednotkách irackej armády, súčasne bol inštruktorom vysokej vojenskej školy. R. 1941 absolvoval vysokú štábnu školu v Iraku a 1951 dôstojnícky kurz v Spojenom kráľovstve; 1955 generál. Podieľal sa na potlačení šíitských povstaní v južnom Iraku (1935 – 36), 1941 sa zúčastnil neúspešného vojenského prevratu (niekedy nazývaného aj druhé iracké povstanie) vedeného Rašídom Alím Kajláním (*1892, †1965), potlačenia povstania kurdských kmeňov v severnom Iraku (1945) a irackej vojenskej intervencie v prvej izraelsko-arabskej vojne (1948 – 49), počas suezskej krízy 1956 – 57 slúžil v Mafraku v Jordánsku. Bol jedným z vodcov Organizácie vlasteneckých dôstojníkov (aj Slobodní dôstojníci, Harakt ad-Dubbat al-Ahrar), revolučného hnutia v armáde, ktoré podľa vzoru Egypta plánovalo v Iraku zvrhnúť monarchiu. R. 1958 (v noci z 13. na 14. júla) sa spolu A. M. Árifom podieľal na vojenskom prevrate, počas ktorého boli zavraždení kráľ Fajsal II. a bývalý premiér Núrí as-Saíd (*1888, †1958). Po vyhlásení Irackej republiky bol 1958 vymenovaný za premiéra a ministra obrany a v krátkom čase nastolil v krajine vojenskú diktatúru.

Pre svoje skeptické postoje k idei Zjednotenej arabskej republiky a pre dôraznú irackú (nie arabskú) politiku sa dostal do konfliktu s panarabisticky orientovaným podpredsedom vlády a ministrom vnútra A. M. Árifom, ktorý vyvrcholil Árifovým odvolaním (september 1958) a jeho odsúdením na smrť (v novembri 1961 ho však Kásim omilostil). Kásim sformuloval novú zahraničnú politiku Iraku založenú na tzv. pozitívnej neutralite, vystúpil z Bagdadského paktu (1959) a postupne sa odkláňal od prozápadného kurzu, čo viedlo k nadviazaniu vzťahov so ZSSR a k vypovedaniu zmluvy o obrane so Spojeným kráľovstvom (1959 odišli z Iraku poslední britskí vojaci). Podporoval alžírskych povstalcov proti Francúzsku a palestínsky boj proti Izraelu. Vnútropoliticky balansoval medzi požiadavkami panarabistov ovládajúcich armádu, nacionalistov i komunistov. Zrušil zákaz Irackej komunistickej strany, prepustil väznených komunistov, povolil vytvorenie komunistických milícií, ktoré chcel využiť proti strane BAAS. R. 1959 po tzv. mosulskej rebélii (počas nej zahynuli stovky ľudí) vyvolanej komunistami bol naňho stranou BAAS neúspešne spáchaný atentát. R. 1960 inicioval založenie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu a 1961 začala iracká vláda postupne odoberať zahraničným koncernom koncesie na jej ťažbu. V sociálnej sfére inicioval výstavbu rozsiahlych predmestí pre chudobné obyvateľstvo a podľa egyptského vzoru uskutočnil agrárnu reformu. Neriešená ostala otázka kurdskej autonómie, čo viedlo k povstaniu Kurdov (1961) pod vedením M. M. al-Barzáního (vodca Demokratickej strany Kurdistanu, DPK, založená 1946), ktoré trvalo až do začiatku 70. rokov 20. stor. Študentský štrajk (1962) i komplikovaná zahraničnopolitická situácia prispeli k oslabeniu Kásimovej vlády a k posilneniu opozície. R. 1963 bola Kásimova vláda zosadená krvavým prevratom strany BAAS s podporou armády na čele s A. H. al-Bakrom a A. M. Árifom. Kásim sa vzdal s prísľubom, že bude ušetrený jeho život, ale pučisti ho napriek tomu odsúdili a popravili.

Zverejnené v marci 2017.

Kásim, Abdalkarím [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kasim-abdalkarim