kardiospazmus

kardiospazmus [gr.] — primárna porucha pažerákovej pohyblivosti (motility) charakteristická úplnou alebo čiastočnou absenciou uvoľnenia (relaxácie) dolného pažerákového zvierača a vymiznutím peristaltiky tubulárneho pažeráka, čo má za následok zastavenie potravy a rozšírenie pažeráka (→ achalázia). Presná príčina vzniku ochorenia nie je známa, predpokladajú sa degeneratívne zmeny gangliových buniek myenterického plexu (svalovinovej spleti) pažeráka vyúsťujúce do postganglionárnej denervácie pažerákovej svaloviny, ako aj autoimúnne príčiny vzniku na základe mononukleárnej a eozinofilnej infiltrácie v myenterickom plexe. Najčastejšími príznakmi sú dysfágia, regurgitácia, odynofágia, bolesti hrudníka, úbytok hmotnosti a nočný kašeľ s regurgitáciou jedla. Na stanovenie diagnózy sa využíva röntgenologické a endoskopické vyšetrenie pažeráka, pri ktorom, ak ide o kardiospazmus, sa zistí chýbanie peristaltických kontrakcií a dilatácia pažeráka, pri manometrickom vyšetrení sa zistí zvýšený tlak dolného pažerákového zvierača a neúplná relaxácia zvierača pri prehĺtaní. Pri dlhotrvajúcom kardiospazme je nevyhnuté bioptické a cytologické vyšetrenie. Liečba: farmakologická, podávajú sa nitráty, blokátory kalciových kanálov a anticholínergiká (má krátkotrvajúci účinok); chirurgická, Hellerova myotómia (najmä u mladých pacientov); injekcia botulotoxínu do oblasti dolného pažerákového zvierača; u pacientov s dlhšou anamnézou pneumatická dilatácia pažeráka.