acrocyanosis [akro- -zis] → akrocyanóza

acrodynia [akro-] → akrodýnia

acromegalia [akro-] → akromegália

Adamsov-Stokesov syndróm [edm- stouk-], aj Morgagniho-Adamsov-Stokesov syndróm — typické zoskupenie príznakov vyvolané poruchou mozgových funkcií následkom náhleho nedostatočného prekrvenia, ktorého príčinou sú poruchy srdcového rytmu. Postihnutí bývajú najmä chorí s ischemickou chorobou srdca. Stav je charakteristický bledosťou a zmodraním kože, závratmi, stratou vedomia, kŕčovitými zášklbmi ramien a hlavy, zastavením dýchania a rozšírenīm zreníc (mydriáza). Pri záchvate trvajúcom dlhšie ako 3 minúty dochádza k nenapraviteľnému poškodeniu mozgu. Prvá pomoc: silné rytmické údery na hrudnú kosť, vonkajšia masáž srdca, umelé dýchanie z úst do úst. Liečba: najmä vonkajšia elektrická stimulácia srdca. Nazvaný podľa írskych lekárov Roberta Adamsa (*1791, †1875) a Williama Stokesa (*1804, †1878) a talianskeho lekára G. B. Morgagniho.

Addisonova choroba [edizno-], Addisonov syndróm, hypokorticizmus — primárna nedostatočnosť nadobličiek; ochorenie spôsobené nedostatočnou činnosťou nadobličiek – zníženou tvorbou glukokortikoidov (→ kortizol) a mineralokortikoidov (→ aldosterón) následkom poškodenia nadobličiek najčastejšie autoimunitným procesom (80 %), zriedkavejšie tuberkulózou (20 %). Výskyt je pomerne zriedkavý (4 prípady na 100-tisíc dospelých obyvateľov). Pri nedostatku kortizolu nastáva zvýšená produkcia kortikotropínu, ktorá vedie k hyperpigmentácii sliznice ústnej dutiny, kože na tvári, na prsných bradavkách a v kožných ryhách na dlaniach; spôsobuje tráviace ťažkosti (nechutenstvo, vracanie, koliky, hnačky), zníženie koncentrácie glukózy v krvi (→ hypoglykémia), kardiovaskulárne poruchy (znížený krvný tlak), zníženie aktivity, ako aj stratu schopnosti adaptácie na stres. Nedostatok aldosterónu vyvoláva stratu vody z organizmu (dehydratáciu), chudnutie, slabosť až kolapsové stavy, v tele sa neprimerane zadržiava draslík a nadmerne sa vylučuje sodík. Laboratórna diagnostika sa zakladá na zistení nižších koncentrácií kortizolu, príp. aldosterónu v sére alebo v moči. Pri akútnom zhoršení Addisonovej choroby (Addisonova kríza) sa rýchlo zhoršujú už prítomné príznaky, zvyšuje sa slabosť, objavuje sa horúčka, zhoršujú sa tráviace ťažkosti, nastáva celková strata vody s klesaním krvného tlaku až so šokom, vedomie pacienta je porušené, nastáva kóma. Liečba: trvalá náhrada kortikoidných hormónov (hydrokortizón), príp. aj mineralokortikoidov. Nazvaná podľa anglického lekára T. Addisona.

Addisonov syndróm [ediznov] → Addisonova choroba

adrenogenitálny syndróm — porucha vznikajúca v dôsledku nadmernej tvorby androgénov v kôre nadobličiek. Podľa obdobia, v ktorom sa klinicky manifestujú znaky nadprodukcie, sa rozlišuje: kongenitálny adrenogenitálny syndróm – spôsobený vrodenou metabolickou chybou, u dievčat sa po narodení zisťuje nepravý ženský hermafroditizmus (jedinec s vaječníkmi má pohlavné znaky mužského typu), u chlapcov predčasné pohlavné dospievanie; prepubertálny adrenogenitálny syndróm – najčastejšie vyvolaný zhubným nádorom kôry nadobličiek, u dievčat sa pozoruje rôzny stupeň virilizmu (ochlpenie mužského typu), u chlapcov predčasné pohlavné dospievanie; pubertálny a postpubertálny adrenogenitálny syndróm – najčastejšou príčinou je hyperplázia kôry nadobličiek, u žien sa objavuje rôzny stupeň virilizmu, v ťažkých prípadoch nastáva strata menštruácie, neschopnosť oplodnenia a defeminizácia (strata znakov charakteristických pre ženu), u mužov sa objavuje oligospermia, zväčšený pohlavný úd a malé semenníky. Adrenogenitálny syndróm zapríčinený hyperpláziou kôry nadobličiek sa lieči podávaním kortikoidov, nádory sa odstraňujú chirurgicky.

aerofágia [gr.], aerophagia — prehĺtanie vzduchu, ktorý sa potom hromadí v žalúdku a vo zvýšenej miere spôsobuje jeho roztiahnutie a poruchu výživy. Aerofágia sa prejavuje bolesťami brucha a hlasným rihaním. Objavuje sa najmä u neurotických a starších osôb s nervovými a psychickými chorobami, u dojčiat je do určitej miery fyziologická. U dospelých sa lieči základná choroba, ktorá k tomuto príznaku viedla, u detí sa upravuje spôsob kŕmenia.

aerophagia → aerofágia

agónia [gr.] — vyhasínanie životných funkcií, predsmrtný zápas o život. Príčinou sú všetky choroby a úrazy ohrozujúce život. Základné životné funkcie sú nezvratne porušené, prejavuje sa bezvedomím, sotva badateľným dýchaním, často Hippokratovou tvárou, koža je bledá, spotená, chladná, pulz sotva hmatateľný, činnosť srdca slabo zistiteľná. Liečebné opatrenia sa sústreďujú na obnovu životne dôležitých funkcií (dýchanie, krvný obeh, funkcie mozgu). Tento stav sa len veľmi zriedka podarí zvrátiť, zvyčajne vedie k smrti.

agranulocytopénia [gr. + lat. + gr.] → agranulocytóza

agranulocytosis [-zis] → agranulocytóza

agranulocytóza [gr. + lat. + gr.], agranulocytopénia, agranulocytosis — lek. zníženie počtu alebo až vymiznutie granulocytov (→ biele krvinky) v krvi a v kostnej dreni. Vzniká následkom poškodenia kostnej drene fyzikálnymi vplyvmi (ionizujúce žiarenie), chemickými škodlivinami (benzén) alebo liekmi (cytostatiká, sulfónamidy). Produkcia granulocytov môže byť znížená, môžu mať zvýšenú mieru zániku alebo skrátený čas prežívania pre zvýšenú spotrebu. Pre akútnu formu agranulocytózy je typická nekrotizujúca angína s triaškami a vysokými teplotami. Na tvári, perách, nose, vonkajších rodidlách, pošve a konečníku sa objavuje zápal sliznice s nekrózami. V krvnom obraze sa zisťuje zvýšenie celkového počtu bielych krviniek a výrazný pokles až chýbanie neutrofilov. V kostnej dreni je znížený až vymiznutý vývojový rad granulocytov. Liečba: odstránenie príčiny, podávanie antibiotík a kortikoidov. V praxi sa termínom agranulocytóza označuje ťažká neutropénia (počet neutrofilov je nižší ako 0,5 · 10⁹/l).

achólia [gr.], acholia — chýbanie produkcie žlče; príznak chorôb pečene. Acholická stolica – stolica bez prítomnosti žlče, je bledá, vyskytuje sa pri chorobách, pri ktorých je zamedzený odtok žlče žlčovodom z pečene do čreva (napr. cholestáza, žltačka).

achýlia [gr.], achylia — chýbanie tvorby tráviacich štiav.

akrocyanóza [gr.], acrocyanosis — modrasté sfarbenie kože na zakončeniach končatín objavujúce sa pri spomalenom prietoku krvi kapilárnym riečiskom prstov rúk a nôh. Prejavuje sa zmenou sfarbenia kože domodra, koža je studená a spotená. Komplikáciou môžu byť poruchy výživy prstov končatín, vznik vredov a infekcie. Prsty opúchajú a strácajú citlivosť. Ak je známa príčina (chlad, vibrácie), treba ju odstrániť; podávajú sa lieky rozširujúce cievy končatín.

akrodýnia [gr.], acrodynia — bolesti končatín, ktorých najčastejšou príčinou sú poruchy výživy alebo zásobovania kyslíkom. Ako príznak býva súčasťou klinického obrazu viacerých chorôb.

akromegália [gr.], acromegalia — ochorenie vznikajúce v dospelosti, spôsobené nadbytkom somatotropínu, ktorého zvýšenú produkciu zapríčiňuje nádor podmozgovej žľazy (zvyčajne nie je malígny). Je charakteristická nadmerným zväčšením akrálnych (okrajových) častí tela (prsty, brada, nos, pery a podobne), niektorých vnútorných orgánov a zhrubnutím kože. Choroba sa vyvíja pomaly, vyvoláva stratu libida, poruchy zraku, metabolizmu, poškodenie kostí a nervov, u mužov stratu potencie, u žien poruchy menštruácie. Liečba: operatívne odstránenie nádoru.

akupresúra [lat.] — liečebná metóda pochádzajúca z Číny, ktorá spočíva v pôsobení mierneho tlaku (najmä pomocou prstov) na určené miesta povrchu tela. Používa sa na odstránenie alebo na zmiernenie vnútorných bolestí; predpokladá sa nervovoreflexný mechanizmus účinku. V čínskej medicíne sa akupresúrou liečia aj vnútorné choroby.

akupunktúra [lat.] — stará čínska liečebná metóda založená na vpichovaní kovových ihiel do určitých miest na povrchu tela stanovených na základe empirických skúseností a zodpovedajúcich vnútorným orgánom, tkanivám, ktoré sú cieľom liečebného zásahu. Mechanizmus účinku nie je objasnený, predpokladá sa, že pri ovplyvnení bolesti má dôležitú úlohu dráždenie zodpovedajúcich nervových zakončení. Rozšírená je najmä v Ázii (napr. anestézia, priedušková astma, ekzém), inde vo svete sa využíva ako cielená reflexná metóda predovšetkým na ovplyvňovanie bolesti.

albuminúria [lat. + gr.] — prítomnosť sérového albumínu (hlavná bielkovina ľudskej krvi; tvorí sa v pečeni) v moči (→ proteinúria).

alkohol [arab.] —

1. chem. → alkoholy;

2. ľudový názov etanolu;

3. alkoholický nápoj. V SR sa podľa zákona za alkoholické nápoje považujú liehoviny, destiláty, víno, pivo a i. nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta etanolu. Požívanie alkoholických nápojov je známe od najstarších čias, obľuba rôznych druhov alkoholu závisí napr. od národných zvyklostí, náboženských predpisov, charakteru miestnej produkcie a i. Konzumácia alkoholických nápojov v menších množstvách má povzbudzujúce účinky, vo väčších množstvách je nebezpečná, je rizikovým faktorom vzniku mnohých ochorení, pri nadmernom použití môže viesť až k otrave.

Príznaky alkoholového opojenia, ktoré má individuálny priebeh a závisí od množstva a koncentrácie vypitého alkoholu, rýchlosti konzumácie a individuálnych zvláštností človeka, sa objavujú už po požití malej dávky. Približne po 15 minútach sa alkohol dostáva do všetkých tkanív a telových tekutín. V začiatočnom štádiu sa prejavuje uvoľnenosťou, eufóriou, zrýchlením pulzu a rozšírením zreníc a kožných ciev. Postupne sa znižuje pozornosť, predlžuje reakčný čas, porušuje koordinácia pohybov, stúpa odvaha, mizne opatrnosť a strach (do 1,0 g/l alkoholu v krvi), neskôr nasleduje ospalosť, znecitlivenie (do 2,0 g/l) a v konečnom štádiu (pri otrave – intoxikácii) poruchy vedomia (kóma), zastavenie dýchania až smrť (3,0 – 5,0 g/l). Etanol je dobre rozpustný v tukoch, v tele sa premieňa účinkom enzýmov v pečeni. Zdravý ľudský organizmus metabolizuje za hodinu 6 – 7 g čistého etanolu. Pri otrave vo vyššom štádiu je potrebné podávať infúzie 10-percentnej glukózy, tekutiny a elektrolyty s tiamínom, v ťažších prípadoch je indikovaná hemodialýza. Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu môže viesť k patologickej závislosti (→ alkoholizmus). Zvlášť nebezpečné je konzumovanie alkoholických nápojov u tehotných žien, pretože alkohol ako teratogén spôsobuje rôzne poruchy vyvíjajúceho sa organizmu. Citlivosť na alkohol je druhovo a individuálne špecifická, závisí o. i. aj od fázy vývinu zárodku v čase jeho konzumácie. Ženský organizmus buď blokuje, alebo uvoľňuje cestu teratogénnemu pôsobeniu na embryo a plod. Zvýšená konzumácia alkoholu vedie častejšie k opakovaným potratom, mŕtvonarodeným plodom a predčasným pôrodom, ako aj k zníženiu hmotnosti novorodenca alebo k oneskorovaniu jeho telesného a duševného vývinu.

Prítomnosť alkoholu v ľudskom organizme sa v lekárstve, súdnom lekárstve a toxikológii zisťuje v telových tekutinách, krvi alebo dychu. Na dôkaz alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa používali detekčné trubičky. Princípom tejto nešpecifickej skúšky bola redukcia manganistanu draselného KMnO₄ alebo dichrómanu draselného K₂Cr₂O₇, ktorých sfarbenie sa mení priamo úmerne množstvu alkoholu vo vydychovanom vzduchu (fialový KMnO₄ bledne až ožltne, žltý K₂Cr₂O₇ zozelenie). Na začiatku 80. rokov. 20. stor. sa na dôkaz alkoholu vo vydychovanom vzduchu začali u nás používať analyzátory dychu. Sú to meracie prístroje (prenosné alebo neprenosné) na meranie a číselné zobrazenie hmotnostnej koncentrácie etanolu vo vydýchnutom vzduchu; pri prenosných zabezpečuje meranie citlivý elektrochemický alebo polovodičový senzor, neprenosné pracujú na princípe merania absorpcie infračerveného žiarenia. Prenosné polovodičové analyzátory dychu nie sú zaradené medzi určené meradlá, nemôžu byť použité na dôkazové účely, často podávajú len informáciu o prítomnosti alkoholu vo vydýchnutom vzduchu bez čiselnej hodnoty. Prenosné analyzátory pracujúce na elektrochemickom princípe spravidla spĺňajú technické a metrologické požiadavky. Na zisťovanie alkoholu v krvi sa najčastejšie používa Widmarkova skúška, pri ktorej sa alkohol z krvi vydestiluje (je však veľmi prácna a rovnako nešpecifická). Citlivý a špecifický dôkaz alkoholu je možný pomocou plynovej chromatografie.

Vzhľadom na negatívne následky konzumácie alkoholických nápojov je v SR zakázané predávať alebo podávať alkoholické nápoje (resp. inak umožňovať ich konzumovanie) osobám mladším ako 18 rokov a osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ako aj podávať alkoholické nápoje (resp. inak umožňovať ich bezprostredné konzumovanie) vodičom (trestný čin). Ďalej platí zákaz vstupu do priestorov a vozidiel verejnej dopravy osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ak ohrozujú alebo môžu ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť dopravnej premávky či prepravy alebo verejný poriadok, alebo ak vzbudzujú verejné pohoršenie. Osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú konzumovať alkoholické nápoje pri svojej činnosti alebo pred jej uskutočnením, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom. Pracovnoprávne predpisy zakazujú konzumovať alkohol na pracoviskách a v pracovnom čase. Tento zákaz sa nevzťahuje na zamestnancov na pracoviskách, kde je konzumácia týchto nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením spomínaných úloh zvyčajne spojená.

amyloidosis [-zis] → amyloidóza

amyloidóza [gr.], amyloidosis — choroba, pri ktorej sa do orgánov (srdce, obličky, slezina, črevo atď.) ukladá amyloid (bielkovina, ktorá vzniká v tele pri rôznych zdĺhavých chorobách – zápaloch, nádorových ochoreniach ap.). Orgány a tkanivá sa po infiltrácii amyloidom stávajú tuhšími a strácajú funkčné schopnosti. Klinický obraz je podmienený poruchami postihnutých orgánov. Diagnostikuje sa histologicky.

anaemia [ané-] → anémia

anémia [gr.], málokrvnosť, chudokrvnosť, anaemia —

1. lek. chorobný stav, pri ktorom sa v krvi nachádza znížené množstvo hemoglobínu, čo je takmer vždy spojené aj s poklesom počtu červených krviniek. Podľa mechanizmu vzniku sa rozoznávajú anémie z nedostatočnej tvorby červených krviniek, anémie z ich zvýšených strát a anémie z ich predčasného zániku. Aplastická anémia je zapríčinená útlmom činnosti kostnej drene (prestáva vytvárať nielen červené, ale zvyčajne aj biele krvinky a krvné doštičky). Perniciózna anémia (aj zhubná) je spôsobená nedostatkom tzv. vnútorného faktora v žalúdočnej sliznici, ktorý umožňuje vstrebávanie vitamínov, a vonkajšieho faktora – vitamínu B₁₂. Sideropenická anémia vzniká následkom nedostatku železa, sideroachrestická anémia následkom vrodenej alebo získanej poruchy metabolizmu železa. Hemolytická anémia je vyvolaná predčasným zánikom červených krviniek, a tým znížením ich celkového počtu. Anémie vznikajúce nadmerným krvácaním sa nazývajú posthemoragické, anémie, ktoré sú príznakom iných chorôb, symptomatické. Podľa množstva hemoglobínu v červených krvinkách sa rozlišujú normochrómne (normálny obsah), hypochrómne (znížený obsah) a hyperchrómne (zvýšený obsah) anémie; podľa objemu červených krviniek normocytárne (normálny objem), mikrocytárne (zmenšený objem) a makrocytárne (zväčšený objem) anémie. Anémia sa prejavuje bledosťou kože a slizníc, malátnosťou, slabosťou a pri ťažších formách dýchavičnosťou, zrýchleným pulzom a poruchami vedomia. Diagnostikujú sa vyšetrením krvi (krvný obraz), sternálnou punkciou (diagnostickým nabodnutím drene hrudnej kosti). Pri závažnejších formách sa podávajú krvné transfúzie. Liečba: pokiaľ je to možné, odstraňuje sa príčina vzniku anémie.

2. veter. časté ochorenie cicajúcich prasiatok (anaemia porcellorum) vo veku 3 – 4 týždňov (môže sa však prejaviť aj po odstave). Prejavuje sa bledou sliznicou, matnou, hrubou a naježenou srsťou, zvieratá sú málo vitálne, často trpia hnačkami, zaostávajú vo vývoji a niekedy hromadne hynú. Výrazné zmeny nastávajú v krvnom obraze (pokles hladiny hemoglobínu a počtu červených krviniek). Pri koňoch sa vyskytuje infekčná anémia, ktorej pôvodcom je vírus. Môže mať akútny (vysoká horúčka po 2- až 25-dňovej inkubačnej dobe, kone zväčša po 2 – 3 týždňoch hynú), chronický alebo latentný (nebezpečný z hľadiska šírenia choroby) priebeh.

angina pectoris [pek-; lat.], srdcová angína — záchvat bolesti za hrudnou kosťou vyžarujúci do ľavého ramena až krku. Môže mať pálivý alebo tlakový charakter. Záchvat bolesti vzniká po fyzickej (napr. rýchla chôdza) alebo psychickej záťaži (napr. rozčúlenie), pacient sa spotí, musí prerušiť činnosť a vyčkať v pokoji na ústup bolesti (urýchľuje sa podaním nitroglycerínu vo forme tabletky alebo spreja). Bolesť je podmienená náhlou nedokrvenosťou srdcového svalu u pacientov trpiacich na ischemickú chorobu srdca; angina pectoris je jednou z foriem tohto ochorenia, môže však vzniknúť aj z iných príčin. Pri záchvate vzniká nepomer medzi potrebou kyslíka a jeho skutočným prívodom do srdcového svalu.

Príčinou anginy pectoris je najčastejšie kôrnatenie vencovitých tepien srdca. Elektrokardiograficky (Holterovo 24-hodinové monitorovanie EKG v ambulantných podmienkach) je možné zachytiť pri záchvate znaky ischémie srdcového svalu, v neskorších štádiách sú znaky ischémie prítomné už i na pokojovom EKG. V nejasných prípadoch sa robí tzv. záťažové EKG (ergometrické vyšetrenie) na bicyklovom ergometri alebo na tzv. bežiacom páse. Anginou pectoris najčastejšie trpia muži stredného veku a ženy po menopauze. Liečba: ako pri ischemickej chorobe srdca.

anorexia [gr.] — strata chuti do jedla vznikajúca na základe somatických chorôb alebo psychických porúch (→ nechutenstvo, → mentálna anorexia).

anthracosis [-trakozis] → antrakóza

antrakóza [gr.], anthracosis — zaprášenie pľúc uhoľným prachom. Postihuje napr. baníkov. Prach bez prímesi oxidu kremičitého chorobu nevyvoláva.

anúria [gr.], anuria — výrazné zníženie vylučovania moču (menej ako 100 ml za 24 hodín). Je následkom závažných chorôb obličiek poškodzujúcich ich funkciu (urémia) a porúch prietoku moču vývodnými močovými cestami (retencia moču). Môže byť príznakom zhoršenia prietoku krvi obličkami pri ťažkých chorobách srdcovo-cievneho systému, napr. šoku (tzv. šoková oblička). Vyskytuje sa v extrémnych prípadoch dehydratácie (straty vody) organizmu. Anúria sa zisťuje meraním množstva vylúčeného moču za časovú jednotku (→ diuréza). Lieči sa základná choroba, v niektorých prípadoch sa podávajú močopudné lieky (napr. furosemid), inokedy je potrebná liečba tzv. umelou obličkou (→ dialýza).

arachnodaktýlia [gr.], arachnodactylia — lek. mimoriadne predĺžené a tenké prsty na rukách a nohách; tzv. pavúčie prsty. Jeden z príznakov Marfanovho syndrómu.

arrhytmia [arit-] → arytmia

artérioskleróza mozgu — zmeny mozgového tkaniva spôsobené poruchou jeho krvného zásobovania, ktoré je podmienené artériosklerotickými zmenami jeho ciev. Zužovanie tepien zásobujúcich mozog spôsobuje chronickú hypoxiu nervových buniek, ktoré postupne zanikajú. V začiatočnom štádiu sa artérioskleróza mozgu prejavuje psychickými zmenami pseudoneurastenického charakteru – únavnosťou, znížením schopnosti koncentrácie, zhoršením pamäti. Chorí majú krátky povrchný spánok, na rozdiel od neurotikov však ráno nepociťujú potrebu ďalej spať, trpia bolesťami hlavy, ktoré sa stupňujú duševnou činnosťou. Zužovanie mozgových tepien spôsobuje opakované ischemické príhody (→ encefalomalácia), ktoré sú príčinou narastajúcich ložiskových neurologických príznakov. Postihnutie motorických nervových dráh, ktoré vystupujú z mozgovej kôry predústredného závitu mozgu, sa prejavuje pyramídovými patologickými reflexmi, neskôr poruchami artikulácie a prehĺtania (pseudobulárna paralýza). Difúzne postihnutie mozgovej kôry vedie k artériosklerotickej demencii, k hrubým psychickým zmenám s bludmi a s ťažkými poruchami pamäti.

arytmia [gr.], arrhytmia — porucha srdcového rytmu; nepravidelnosť činnosti srdca vznikajúca pri poruchách tvorby a šírenia elektrických vzruchov srdcom (najčastejšou príčinou je ischemická choroba srdca, zápaly, neurovegetatívne vplyvy, lieky, otravy, hormonálne poruchy). Podľa typu poruchy sa arytmie rozdeľujú na tachykardie (zrýchlená činnosť srdca, frekvencia srdca v pokoji je vyššia ako 100 úderov/minútu), bradykardie (spomalená činnosť srdca, frekvencia srdca v pokoji klesne pod 50 úderov/minútu), tachyarytmie (nadmerne zrýchlená a nepravidelná činnosť srdca) a na bradyarytmie (nadmerne spomalená a nepravidelná činnosť srdca). Z hľadiska významnosti môžu byť arytmie hemodynamicky málo významné (významne neznižujú výkon srdca) alebo závažné, ktoré spôsobujú až zastavenie cirkulácie krvi v tele (komorová fibrilácia, komorový flutter, komorová tachykardia, extrémna bradykardia alebo elektrické zastavenie činnosti srdca). Prejavujú sa pocitmi nepravidelnej činnosti srdca, búšením srdca, pocitmi vynechávania chodu srdca. Ťažšie formy sa prejavujú príznakmi srdcového zlyhávania s poruchami vedomia až cirkulačným šokom. Tachykardické formy arytmie môžu byť sínusové (vzruch vzniká v sínusovom uzle), supraventrikulárne (vzruch vzniká v srdcových predsieňach) alebo komorové (vzruch vzniká v srdcových komorách). Porucha šírenia vzruchu srdcovým svalom sa nazýva blokáda šírenia vzruchu na srdci. Tachyarytmie sa liečia liekmi tlmiacimi tvorbu a šírenie vzruchov v srdci (napr. β-blokátory, blokátory vápnikového kanála, amiodarón). Bradykardie a poruchy vedenia vzruchov sa liečia atropínom alebo elektrostimuláciou.

asfyxia [gr.], asphyxia — lek., veter. dusenie vyvolané nedostatočnou výmenou plynov v pľúcach. Chorobným následkom asfyxie je hypoxémia. Predĺžená asfyxia vedie až k zastaveniu srdcovej činnosti a poškodeniu mozgu. Asfyxia plodu (asphyxia fetalis) býva vyvolaná stlačením pupočnej šnúry alebo poškodením placenty. Asfyxiu novorodenca (asphyxia neonatorum) zapríčiňuje oneskorený začiatok dýchania pľúcami. Popôrodná asfyxia (asphyxia postnatalis) vzniká po pôrode pri závažnom poškodení mozgu, ťažkej vrodenej chybe srdca alebo pri poškodení pľúc. Liečba: odstránenie príčiny asfyxie (ak je to možné); okamžitá oxygenoterapia (liečba vdychovaním kyslíka s vyššou koncentráciou vo vdychovaných plynoch);

Pri zvieratách často vzniká pri nepravidelných pôrodných polohách, pri pôsobení bakteriálnych toxínov, ktoré postihujú kostrové svalstvo (tetanus), pri extrémnych tympaniách (nadúvanie brucha) prežúvavcov.

Aschoffove uzlíky [ašo-] — histologicky zistené uzlíky pozostávajúce z epiteloidných buniek, guľatého bunkového infiltrátu, obrovských buniek a hyalínu. Sú typické pri reumatickej horúčke v srdcovom svale, krčných mandliach, periartikulárnom tkanive (tkanivo okolo kĺbu) a šľachách. Nazvané podľa L. Aschoffa.

asphyxia [-fi-] → asfyxia

asténia [gr.], asthenia — telesná slabosť; príznak vyskytujúci sa pri rôznych chorobách. Asthenia universalis – celková telesná slabosť spojená so zažívacími ťažkosťami (zápcha), s malátnosťou, niekedy s anémiou.

asthenia [-te-] → asténia

astma [gr.], asthma — choroba prejavujúca sa náhlym pocitom nedostatku vzduchu prichádzajúcim v záchvatoch. Rozoznávajú sa dve hlavné formy: priedušková astma (asthma bronchiale) – opuch sliznice spôsobuje zúženie až uzavretie dolných dýchacích ciest (priedušky a priedušničky), následkom čoho nastáva narušenie ventilácie plynov najmä pri výdychu (výdychová expiračná dýchavica). Najčastejšie je zapríčinená alergiou, ale môže sa dostaviť aj po fyzickej alebo psychickej záťaži. Jej typickým prejavom je tzv. astmatický záchvat, ktorý sa začína suchým kašľom s následnou výdychovou dýchavicou s počuteľným piskotom pri výdychu. V ťažkých prípadoch sa objavuje cyanóza. Komplikáciou prieduškovej astmy je respiračná insuficiencia alebo chronická obštrukčná choroba pľúc. Liečba: obmedzenie kontaktov s alergénom, antialergická terapia liekmi rozširujúcimi priedušky, uvoľňujúcimi hlienové zátky a opuch sliznice v prieduškách. Podávajú sa kortikoidy vo forme sprejov, v tabletkách alebo vnútrožilovo. V ťažkých prípadoch pomáha umelá ventilácia; srdcová astma (asthma cardiale) – prejav nedostatočnej funkcie ľavej srdcovej komory. Hromadením krvi pred ňou nastáva zvýšené prekrvenie v oblasti pľúcnych mechúrikov a priedušiek. Ich dráždenie a vznik opuchu na ich sliznici je podkladom astmatického záchvatu, ktorý prichádza typicky v noci. Lieči sa podobne ako srdcová nedostatočnosť.

bulímia [gr.], žravosť — trvalý zvýšený príjem potravy; chorobná, neovládateľná chuť do jedla. Vyskytuje sa pri organických alebo psychických poruchách.

Connov syndróm [ko-] — ochorenie charakterizované zvýšenou tvorbou mineralokortikoidov v nadobličkách (zvýšené vylučovanie aldosterónu, hyperaldosteronizmus), ktorého príčinou je najčastejšie benígny nádor nadobličky. Je zriedkavou príčinou sekundárnej hypertenzie. Nazvané podľa amerického endokrinológa Jeroma W. Conna (*1907, †1994 ).

cystopyelitída [gr.] — zápal močového mechúra a obličkovej panvičky; → zápal močového mechúra.

cystopyelonefritída [gr.] — zápal močového mechúra, obličkovej panvičky a obličky; → zápal močového mechúra, → zápal obličky.

dextrokardia [lat. + gr.] — vrodená anomália charakteristická uložením srdca v pravej časti hrudníkovej dutiny, pričom jeho dlhá os i hrot smerujú doprava. Môže sa vyskytovať ako izolovaná anomália uloženia srdca (situs solitus) alebo aj ostatných vnútorných orgánov (situs viscerum inversus totalis). Dextrokardia sa často spája s inými vrodenými chybami srdca. Ak nie je združená s inými chybami, nespôsobuje zdravotné problémy, a preto nevyžaduje liečbu.

diarea [gr.] → hnačka

dietetická liečba, dietoterapia — liečba niektorých chorôb pomocou diéty, súčasť liečebno-preventívnej starostlivosti, ktorá významne ovplyvňuje liečebný proces – napomáha navrátiť a upevniť zdravie; liečebná výživa. Odborné usmernenie a zabezpečenie liečebnej výživy chorých (→ výživa) sa realizuje podľa diétneho systému pre nemocnice (→ diéta).

endarteriitída [gr.], endarteriitis — zápal vnútornej steny tepien, následkom ktorého môže dôjsť k poruche prekrvenia, tvorbe vydutiny a následne k jej ruptúre. Vyskytuje sa napr. pri pokročilých štádiách syfilisu.

endokrinológia [gr.] — čiastkový odbor vnútorného lekárstva zaoberajúci sa žľazami s vnútornou sekréciou, ich funkciou a účinkami nimi vytváraných hormónov. Odborný lekár zaoberajúci sa endokrinológiou (endokrinológ) vykonáva prevenciu, diagnostiku, liečbu, prognózu a posudzovanie chorôb žliaz s vnútornou sekréciou.