kardinál
kardinál, lat. cardinalis — v katolíckej cirkvi najvyšší cirkevný hodnostár po pápežovi, člen poradného zboru pápeža (kolégia kardinálov), ktorý mu pomáha pri správe cirkvi. Kardinálov vymenúva (kreuje; lat. creare = vymenovať) pápež, a to zvyčajne z biskupov rôznych cirkevných provincií, môže však vymenovať aj kňaza, ktorý nie je biskupom, ten po vymenovaní za kardinála prijme biskupskú konsekráciu. Rozhodnutie o vymenovaní kardinála vyhlasuje pápež pred zhromaždením kardinálov (→ konzistórium), meno novovymenovaného kardinála však nemusí najmä z politických alebo z bezpečnostných príčin zverejniť (reservatio in pectore = uchovanie v srdci), kardinál nadobúda všetky práva a povinnosti až po zverejnení svojej hodnosti.
Kardináli pôsobia v Rímskej kúrii (kuriálni kardináli) alebo naďalej spravujú arcidiecézy alebo diecézy (extrakuriálni kardináli) v partikulárnych cirkvách, všetci však získavajú vatikánske štátne občianstvo. Rozlišujú sa tri stupne kardinálskej hodnosti, ktoré však majú len historický alebo ceremoniálny význam: kardinál biskup – najvyšší stupeň, príslušný biskup má titul jedného zo siedmich zaniknutých (titulárnych) prímestských rímskych biskupstiev, kardinál kňaz – stredný stupeň, príslušný biskup má titul jedného z titulárnych kostolov v Ríme, ktorý pravidelne navštevuje, zastáva však úrad vo svojej diecéze alebo arcidiecéze kdekoľvek na svete, kardinál diakon – najnižší stupeň, príslušný kardinál má titul jednej z už zaniknutých 14 rímskych diakonií a zastáva úrad v Rímskej kúrii.
Kardináli svoje úlohy vykonávajú zborovo v konzistóriách zvolávaných pápežom i jednotlivo (kuriálni kardináli ako prefekti a úradníci v dikastériách – orgánoch Rímskej kúrie, napr. v kongregáciách, príp. ako osobitní pápežskí legáti). Kardináli, ktorí neprekročili vek 80 rokov, sa v čase sedisvakancie zúčastňujú voľby nového pápeža (→ konkláve). Od 1630 patrí kardinálom čestný titul (oslovenie) eminencia. Znakmi kardinálskej hodnosti, ktorú kardinál prijíma pri vymenúvaní od pápeža, sú kardinálsky prsteň (znak spojenia s pápežom) a červený biret symbolizujúci vernosť v službe cirkvi. Slávnostným rúchom je červená reverenda (tzv. chórový odev), každodenným odevom čierna reverenda s červenými gombíkmi a červeným lemovaním (ak je kardinál členom rehole, nosí rúcho farby príslušnej rehole) prepásaná červeným pásom (→ cingulum) a pokrývka hlavy (→ solideo) červenej farby.
Kardináli boli spočiatku (8. stor.) predstavenými najdôležitejších titulárnych chrámov v Ríme, tzv. tituli cardinales (oporné body cirkvi; lat. cardo = oporný, hlavný bod; odtiaľ názov kardinál), a 7 prímestských biskupstiev. Termíny kardinál biskup a kardinál kňaz sú prvýkrát doložené v období pontifikátu pápeža Štefana III. (768 – 772), termín kardinál diakon 1116. Do pol. 11. stor. plnili kardináli iba liturgické úlohy a nemali významné právomoci. Spočiatku boli za kardinálov vymenúvaní rímski kňazi a diakoni, od prelomu 11. a 12. stor. bola táto hodnosť udeľovaná aj biskupom a arcibiskupom mimo rímskeho kléru. R. 1059 im pápež Mikuláš II. bulou In nomine Domini vyhradil právo voľby nového pápeža. R. 1179 uzákonil 3. lateránsky koncil (zvolaný pápežom Alexandrom III.) voľbu pápeža dvojtretinovou väčšinou hlasov kolégia kardinálov, ktorého členmi sú všetci kardináli (predtým pápeža volili len kardináli biskupi, ktorí si následne vyžiadali súhlas ostatných kardinálov a ľudu). V súčasnosti počet kardinálov nie je pevne stanovený, kolégium kardinálov má 217 členov (november 2017) pochádzajúcich z Európy, Južnej a Severnej Ameriky, Ázie, Afriky a Oceánie, z nich 120 je voličov.
Z kňazov slovenského pôvodu boli napr. kreovaní kardináli A. Rudnay (1826), J. (Krstiteľ) Scitovský (1856), Juraj Haulik de Váralya (1856; *1788, †1869), J. Černoch (1914), J. Tomko (1985), J. Ch. Korec (1991).