kardamóm malabársky

kardamóm malabársky, Elettaria cardamomum, amómum koreninové — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ďumbierovité. Bylina pochádzajúca z Malabárskeho pobrežia v Indii, v súčasnosti sa pestuje aj na Cejlóne, v Tanzánii a Guatemale. Má hrubý hľuzovitý podzemok, z ktorého vyrastajú najprv asi 2 m vysoké neplodné stonky s kopijovitými, 30 – 60 cm dlhými listami, neskôr kvetné stonky, ktoré majú v pazuchách dvojradových listeňov krátke strapce svetložltých kvetov s bielym alebo so svetloružovým fialovožilkovaným pyskom, plod 1 – 2 cm dlhá vajcovitá alebo elipsovitá pozdĺžne ryhovaná zelená tobolka obsahujúca 15 – 20 tmavohnedých priečne vráskavých semien. Semená, ktoré majú mierne štipľavú chuť a príjemnú aromatickú vôňu, obsahujú 3,5 – 7 % silice (jej hlavnými zložkami sú 1,8-cineol, α-terpinylacetát a (+)-limonén), 1 – 10 % oleja, olejoživicu a až 50 % škrobu.

Plody sa zbierajú tesne pred dozretím, potom sa na slnku alebo v sušiacich komorách sušia a následne čistia a triedia, príp. bielia. Sušené tobolky (celé alebo drvené) a semená (celé alebo mleté) známe ako zelený kardamóm (aj kardamón) sa používajú do rôznych zmesí mletého korenia (napr. do karí), ďalej v cukrárstve, pekárstve, údenárstve, likérnictve a lekárstve (kardamóm má antiseptické, diuretické a karminatívne účinky, zvyšuje vylučovanie slín a chuť do jedla; v tradičnom indickom lekárstve sa predpisuje pri kašli, prechladnutí, bronchitíde, astme a poruchách trávenia). V arabských krajinách sa pridáva do kávy a čaju, vo Francúzsku a v USA sa používa v tabakovom a kozmetickom priemysle.

Podobné využitie ako semená kardamómu malabárskeho majú aj semená niektorých iných druhov z čeľade ďumbierovité, napr. Aframomum melegueta a Amomum costatum známe pod názvom čierny kardamóm, a semená druhu amóm kapulágový známe ako siamský kardamóm; najcennejší je však zelený kardamóm.