karbón

karbón [lat.] —

1. geol. systém (perióda) mladších prvohôr (paleozoika) nadväzujúci na devón. Začal sa asi pred 360 mil. rokov a trval asi 60 mil. rokov. Karbón sa podľa rôznych zdrojov členil odlišne. Podľa najnovšieho chronostratigrafického členenia, ktoré sa v súčasnosti používa aj na Slovensku, sa delí na dve série (epochy), a to na mississip a pennsylván, ktoré sa členia na ďalšie stupne (veky). Spodná hranica karbónu je vymedzená objavením sa konodonta Siphonodella sulcata, vrchná sa dá určiť ťažšie, preto sa karbón a nadložný perm spoločne označujú ako permokarbón.

V období karbónu sa objavili prvé veľké druhy dierkavcov (napr. rody Fusinella, Triricites), hojne sa vyskytovali aj ramenonožce, koraly, pražraloky a dvojdyšné ryby, vývojom prechádzali hlavonožce (amonity, → amonitotvaré) a plazy. Značný rozvoj dosiahol bezkrídly i krídlatý hmyz (po prvý raz sa objavili napr. stonožky Myriapoda a pravážky Paleodictyoptera s rozpätím krídel až 75 cm). Mimoriadny rozvoj dosiahli v karbóne rastliny. Veľmi bohatou na flóru bola súš, kde rástli rozsiahle pralesy výtrusných rastlín, napr. rody Lepidodendron, Sigillaria a Calamites stromovitého vzrastu (výška až 40 m), ktorých kmene sa stali neskôr základom ložísk čierneho uhlia. Počas geologického vývoja došlo v karbóne k pohybu litosférických dosiek (→ hercýnsky geotektonický cyklus), ktorého výsledkom bol vznik hercyníd. Plošne rozsiahly prakontinent juž. pologule Gondwana sa pohyboval smerom na sever, pričom došlo k styku jeho sev. okraja s juž. okrajom Európy a Severnej Ameriky. Kolíziou bloku Európy s blokom Sibíri vznikol superkontinent Eurázia. V priebehu karbónu sa výrazne zmenili klimatické podmienky. Teplá klíma v Európe, Severnej Amerike a vo vých. Ázii (Číne), ktorú dokumentuje rozšírenie teplovodných morských karbonátových fácií, ostro kontrastovala s chladnou klímou a rozsiahlym zaľadnením Gondwany a juhu Sibíri (toto zaľadnenie bolo po prekambrickom zaľadnení Zeme najrozsiahlejšie a plošne výrazne prevýšilo zaľadnenie vo štvrtohorách). V Západných Karpatoch sa stopy po karbóne zachovali v gemeriku, a to najmä v Slovenskom rudohorí, kde sa vyskytujú biohermné vápence s bohatou faunou mora a ložiskami kryštalického magnezitu (Podrečany, Lubeník) a metasomatického kryštalického sideritu (Dobšiná, Mlynky). Výskyt slojov kamenného uhlia je sporadický (Zemplínske vrchy).

Karbón ako samostatný útvar definoval 1808 belgický geológ a mineralóg Jean-Baptiste Julien d’Omalius d’Halloy (*1783, †1875), názov (podľa typickej usadeniny tohto útvaru – kamenného uhlia) zaviedli 1822 anglickí geológovia W. D. Conybeare a W. Phillips;

2. stroj. nespálené zvyšky paliva a mastiaceho oleja usadené na stenách pracovného priestoru spaľovacieho motora.