karbid vápenatý

Text hesla

karbid vápenatý, karbid vápnika, acetylid vápenatý, CaC2 — zlúčenina zo skupiny iónových karbidov. Bezfarebná kryštalická látka bez výrazného zápachu; teplota topenia 2 160 °C. Technický karbid vápenatý je tmavý od prímesi uhlíka a zapácha po fosfáne PH3, ktorý sa účinkom vzdušnej vlhkosti tvorí z ďalšej prímesi – z fosfidu vápenatého Ca3P2. Vyrába sa reakciou páleného vápna a koksu v elektrickej oblúkovej peci s grafitovými elektródami pri teplote okolo 2 200 °C:

CaO + 3 C → CaC2 + CO.

Proces 1892 náhodne objavil kanadský vynálezca Thomas Leopold Willson (*1860, †1915) pri pokuse vyrobiť kovový vápnik. Technický produkt obsahuje približne 80 % karbidu vápenatého, 15 % oxidu vápenatého CaO a 5 % iných prímesí. Používa sa najmä na výrobu acetylénu rozkladom karbidu vápenatého vodou,

CaC2 + 2 H2O → C2H2 + Ca(OH)2,

a v hutníctve na odsírenie surového železa. Z jemne mletého karbidu vápenatého a z dusíka vzniká pri vysokej teplote kyánamid vápenatý CaCN2, ktorý slúži ako priemyselné hnojivo (→ dusíkaté vápno). Najviac karbidu vápenatého sa vyrába v Číne (až 95 % svet. dopytu), na Slovensku ho vyrábajú chemické závody v Novákoch (spoločnosť Fortischem, bývalé Novácke chemické závody, a. s.) v množstve 100-tis. t za rok (2010).

Text hesla

karbid vápenatý, karbid vápnika, acetylid vápenatý, CaC2 — zlúčenina zo skupiny iónových karbidov. Bezfarebná kryštalická látka bez výrazného zápachu; teplota topenia 2 160 °C. Technický karbid vápenatý je tmavý od prímesi uhlíka a zapácha po fosfáne PH3, ktorý sa účinkom vzdušnej vlhkosti tvorí z ďalšej prímesi – z fosfidu vápenatého Ca3P2. Vyrába sa reakciou páleného vápna a koksu v elektrickej oblúkovej peci s grafitovými elektródami pri teplote okolo 2 200 °C:

CaO + 3 C → CaC2 + CO.

Proces 1892 náhodne objavil kanadský vynálezca Thomas Leopold Willson (*1860, †1915) pri pokuse vyrobiť kovový vápnik. Technický produkt obsahuje približne 80 % karbidu vápenatého, 15 % oxidu vápenatého CaO a 5 % iných prímesí. Používa sa najmä na výrobu acetylénu rozkladom karbidu vápenatého vodou,

CaC2 + 2 H2O → C2H2 + Ca(OH)2,

a v hutníctve na odsírenie surového železa. Z jemne mletého karbidu vápenatého a z dusíka vzniká pri vysokej teplote kyánamid vápenatý CaCN2, ktorý slúži ako priemyselné hnojivo (→ dusíkaté vápno). Najviac karbidu vápenatého sa vyrába v Číne (až 95 % svet. dopytu), na Slovensku ho vyrábajú chemické závody v Novákoch (spoločnosť Fortischem, bývalé Novácke chemické závody, a. s.) v množstve 100-tis. t za rok (2010).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Karbid vápenatý [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karbid-vapenaty