karapa

Text hesla

karapa [lat.], Carapa — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď meliovité. Malé až stredne veľké stromy pochádzajúce z tropických oblastí záp. Afriky, z centrálnej a zo sev. časti Južnej Ameriky a zo záp. Indie. Majú jeden, niekedy už v dolnej časti rozkonárený, do 40 m vysoký kmeň so sivohnedou až s hnedou hladkou alebo nepravidelne popraskanou kôrou, párnoperovité alebo nepárnoperovité protistojné alebo striedavé, do 1,7 m dlhé listy a malé biele alebo zelenkasté štvor- až šesťpočetné sediace alebo stopkaté kvety usporiadané vo vrcholíkoch, vyrastajúce v pazuchách listov, plod veľká guľovitá štvor- až päťrebrová polodrevnatá tobolka obsahujúca veľké hranaté semená.

Patrí sem okolo 27 druhov, napr. 30 – 40 m vysoká karapa guyanská (Carapa guianensis; aj andiroba) približne so 70 cm dlhými párnoperovitými listami a s hnedými plodmi s priemerom do 10 cm (olej získavaný zo semien sa používa v kozmetike a na technické účely, drevo červenohnedého sfarbenia najmä v nábytkárstve a stavebníctve), do 20 m vysoká Carapa megistocarpa približne s 90 cm dlhými párnoperovitými listami a hnedastými plodmi s priemerom do 14 cm, ktorá je endemitom Ekvádoru (olej získavaný zo semien sa používa v kozmetike), do 20 m vysoká Carapa macrantha s 1,5 m dlhými párnoperovitými listami a tmavopurpurovými plodmi s priemerom do 15 cm, okolo 25 m vysoká Carapa longipetala s nepárnoperovitými listami dlhými do 75 cm a so svetlohnedými plodmi s priemerom do 24 cm a do 25 m vysoká karapa veľkokvetá (Carapa grandiflora) s párnoperovitými listami dlhými do 100 cm a so zelenými červenopásikavými plodmi s priemerom do 14 cm. Rozdrvená kôra a listy niektorých druhov sa používajú v ľudovom liečiteľstve najmä na liečbu kožných ochorení a ako prírodný repelent.

Zverejnené v marci 2017.

Karapa [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2026-11-21 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karapa