Karakol

Text hesla

Karakol, 1889 – 1921 a 1939 – 91 Prževaľsk — mesto vo vých. časti Kirgizska na úpätí horského chrbta Terskej-Alatau na rieke Karakol v blízkosti jej ústia do jazera Issyk-Kuľ, administratívne stredisko Issykkuľskej oblasti; 69-tis. obyvateľov (4. najväčšie mesto krajiny, 2013). Priemysel potravinársky, odevný, obuvnícky, elektrotechnický, stavebných materiálov. Cestný uzol. Turistické stredisko (centrum alpinistov, vyznávačov trekingu i tradičnej turistov). V blízkosti, pri jazere Issyk-Kuľ, pamätník N. M. Prževaľského.

Založené 1869 ako ruské vojensko-administratívne centrum v str. Ázii. Prvými obyvateľmi boli vysídlenci z Turkestanu a postupne prisťahovalci z centrálneho Ruska a Ukrajiny. Po 1877 výrazný rozvoj mesta. R. 1888 tam pri príprave na expedíciu do Tibetu zomrel ruský cestovateľ a geograf N. M. Prževaľskij a mesto bolo na jeho počesť 1889 premenované na Prževaľsk, 1922 – 39 Karakol, 1939 – 91 znova Prževaľsk, po získaní nezávislosti Kirgizska od 1992 opäť pôvodný názov Karakol. Stavebné pamiatky: pravoslávna Katedrála Najsvätejšej Trojice (1895), Dunganská mešita (1907 – 10).

Text hesla

Karakol, 1889 – 1921 a 1939 – 91 Prževaľsk — mesto vo vých. časti Kirgizska na úpätí horského chrbta Terskej-Alatau na rieke Karakol v blízkosti jej ústia do jazera Issyk-Kuľ, administratívne stredisko Issykkuľskej oblasti; 69-tis. obyvateľov (4. najväčšie mesto krajiny, 2013). Priemysel potravinársky, odevný, obuvnícky, elektrotechnický, stavebných materiálov. Cestný uzol. Turistické stredisko (centrum alpinistov, vyznávačov trekingu i tradičnej turistov). V blízkosti, pri jazere Issyk-Kuľ, pamätník N. M. Prževaľského.

Založené 1869 ako ruské vojensko-administratívne centrum v str. Ázii. Prvými obyvateľmi boli vysídlenci z Turkestanu a postupne prisťahovalci z centrálneho Ruska a Ukrajiny. Po 1877 výrazný rozvoj mesta. R. 1888 tam pri príprave na expedíciu do Tibetu zomrel ruský cestovateľ a geograf N. M. Prževaľskij a mesto bolo na jeho počesť 1889 premenované na Prževaľsk, 1922 – 39 Karakol, 1939 – 91 znova Prževaľsk, po získaní nezávislosti Kirgizska od 1992 opäť pôvodný názov Karakol. Stavebné pamiatky: pravoslávna Katedrála Najsvätejšej Trojice (1895), Dunganská mešita (1907 – 10).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Karakol [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karakol