karaka

karaka [špan. alebo port.] — plachetnica používaná v 14. – 17. stor., podobná karavele, predchodkyňa galeóny. Zvyčajne mala tri sťažne, pričom stredný (hlavný) sťažeň bol najvyšší, väčšie karaky boli niekedy vybavené aj štvrtým (tzv. bonaventurovým) sťažňom. Predný a hlavný sťažeň mali priečne rahnové plachty, bezanový sťažeň na korme mal latinskú plachtu. Pre karaku bol charakteristický pomerne široký trup s dvoma mohutnými nadstavbami (nižšou na čele, neskôr vyššou na korme; → kastel), dĺžka 30 – 45 m, nosnosť viac než 1 000 t. Bola vyvinutá Portugalčanmi na obchodnú plavbu po Stredozemnom mori, v 15. – 16. stor. slúžila aj na objaviteľské cesty (Afrika, Ázia, Amerika). Bývala dobre vyzbrojená, o. i. aj delami (ich počet v 16. stor. dosahoval až 40), ktoré boli umiestnené aj na bokoch lode a v medzipalubí.