Kara Kojunlu

Text hesla

Kara Kojunlu, aj Karakojunlu, Qara Qoyunlu, Čierna ovca — turkický kmeňový zväz. Jeho príslušníci, ktorí boli pôvodne súčasťou oghuzského kmeňa Jiwa (→ Oghuzský zväz), sa v 11. stor. počas oghuzskej migrácie na západ usadili na území dnešného západného Iránu, severného Iraku a východného Turecka a prijali šíitský islam. Ďalšia migračná vlna prebehla začiatkom 13. stor. pod tlakom Mongolov, keď sa Kara Kojunlu dostali pod ich nadvládu. Z nej sa vymanili v 30. rokoch 14. stor., v polovici 14. stor. však ovládli ich pastviská Džalájírovci (aj Dželairovci). Za zakladateľa ríše Kara Kojunlu s centrom v Mosule je považovaný Kara Muhammad Turmuš (vládol 1379 – 89). Jej územie výrazne rozšíril jeho syn Kara Júsuf (vládol 1389 – 1400 a 1406 – 20), ktorý 1389 ovládol Tebríz (dnes Tabríz) a urobil z neho hlavné mesto.

Ríšu ohrozovali kypčacké kmene, ktoré do oblasti presídlil Timúr (Tamerlán) a správou oblasti poveril svojho syna Miránšáha (aj Mirán Šáh, †1408, vládol od 1405). Po Timúrovej smrti (1405) však kmene Kara Kojunlu pod vedením Kara Júsufa spolu so spojencami z kmeňa Džalájírovcov proti Timúrovcom povstali a 1406 sa Kara Júsuf opäť postavil na čelo zväzu ako fakticky nezávislý vládca. R. 1410 porazil aj Džalájírovcov a stal sa najsilnejším vládcom oblasti. Vládcovia Kara Kojunlu však oblasť ovládali len veľmi obmedzene a často im nepodliehali viaceré kurdské rody, iné turkické kmene či usadlé obyvateľstvo západného Iránu a východného Turecka. Vo východných častiach ríše museli navyše počítať s rozpínajúcim sa timúrovským štátom pod vládou Šáhrucha (Šáh Ruch, *1377, †1447, vládol 1407 – 47). K najvýznamnejším panovníkom Kara Kojunlu patril Džahánšáh (Džahan-šah, 1438 – 67), ktorý nakrátko rozšíril panstvo Kara Kojunlu až do Chorásánu (severovýchodný Irán) a ovládol aj zvyšok Perzie, značnú časť Malej Ázie a časť Mezopotámie. V neskoršom období však jeho moc upadla. V 60. rokoch 15. stor. vypukli vnútri vládnuceho rodu spory a povstali niektoré konkurenčné kmene. R. 1467 pri pokuse dobyť Diyabakır (dnešné východné Turecko), hlavné mesto kmeňového zväzu Ak Kojunlu, bol Džahánšáh porazený a padol. Príslušníci Kara Kojunlu sa postupne podriadili kmeňom Ak Kojunlu (→ turkické kmene) a v 16. stor. vstúpili do služieb azerbajdžanských Safíjovcov. Za potomkov turkického kmeňového zväzu Kara Kojunlu sa pokladajú turkické národnosti Blízkeho východu žijúce pod etnonymom Turkméni v Sýrii (tam nazývani aj Sýrski Turkméni alebo Sýrski Turci) a Iraku (tam nazývaní aj Irackí Turkméni alebo Turkomani). Od nich odvodzujú svoj pôvod aj Azerbajdžanci (ich historiografia zdôrazňuje azerbajdžanský charakter kmeňov Kara Kojunlu).

Náčelníci a vládcovia kmeňového zväzu Kara Kojunlu
1379 – 1389 Kara Muhammad Turmuš
1389 – 1400, 1406 – 1420 Kara Júsuf
1420 – 1438 Iskandar
1438 – 1467 Džahánšáh (aj Džahan-šah)
1467 – 1469 Hasan Alí

Zverejnené v marci 2017.

Kara Kojunlu [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kara-kojunlu