Kara Júsuf

Kara Júsuf, pravdepodobne 1335 – 1420 — vládca (od 1388) turkického kmeňového zväzu Kara Kojunlu. Počas svojej vlády výrazne rozšíril jeho územie. R. 1389 ovládol Tebríz (dnes Tabríz) a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše. R. 1394 – 1400 viedol väčšinou neúspešné vojny s Timúrom, po obsadení územia Kara Kojunlu timúrovskými vojskami ušiel z Tebrízu (1400) a uchýlil sa pod ochranu osmanského sultána Bajezida I. (Yıldırıma). Počas bojov medzi Bajezidom a Timúrom prevzal na krátky čas vládu nad Bagdadom, 1401 však musel pred Timúrom znova ujsť k mamlúkom do Egypta. Okolo 1405 sa vrátil na južný Kaukaz a porazil timúrovského správcu perzskej provincie Azerbajdžan Abú Bakra (†1408). Po Timúrovej smrti (1405) využil oslabenie timúrovskej ríše a 1406 porazil vojská správcu západnej časti ríše Miránšáha (aj Mirán Šáh, †1408, vládol od 1405; Timúrov syn, Abú Bakrov otec) a znova obsadil Tebríz. R. 1408 v rozhodujúcej bitke o znovuzískanie Tebrízu porazil Miránšáha a Abú Bakra a naďalej vládol ako poručník svojho syna Pira Budaka (vládol 1408 – 18). V bitke pri Tebríze (1410) porazil svojho bývalého spojenca, džalájírovského panovníka Ahmeda Džalájíra (vládol 1382 – 1410 s prerušením na území dnešného Iraku), ktorý sa pokúšal napadnúť územie Azerbajdžanu, Kara Júsuf potom obsadil aj Bagdad a územie dnešného Iraku. Po synovej smrti sa 1418 opäť ujal vlády a 1419 rozšíril svoj vplyv na celú západnú Perziu (obsadil mestá Sultáníja a Kazvín). Na začiatku výpravy proti timúrovskému vládcovi Šáhruchovi (aj Šáh Ruch, *1377, †1447, vládol od 1407) zomrel. Po jeho smrti upadla ríša opäť do vazalstva Timúrovcov (1435) a do závislosti od rozpínajúceho sa turkického kmeňového zväzu Ak Kojunlu (aj Aq Qoyunlu, Biela ovca; z neho vyšiel aj zakladateľ dynastie Safíjovcov Ismá’íl I.).