kapverdská literatúra

kapverdská literatúra — patrí k najbohatším literatúram v portugalsky hovoriacich krajinách Afriky, je písaná v portugalčine alebo v kapverdskej kreolčine, viacerí autori tvoria v obidvoch jazykoch. Za národného básnika píšuceho v kapverdskej kreolčine je považovaný spisovateľ a novinár Eugénio Tavares (*1867, †1930), ktorý sa preslávil najmä textami piesní domáceho hudobného štýlu morna. Nestorom kapverdskej literatúry písanej po portugalsky je básnik José Lopes da Silva (*1872, †1962), ktorý vydal okolo 10 básnických zbierok. Rozvoj modernej poézie aj prózy nastal po 1936 po založení literárnej revue Claridade (Jas), okolo ktorej sa združili poprední kapverdskí literáti, napr. básnik Jorge Barbosa (*1902, †1971), dlhoročný redaktor revue Baltasar Lopes da Silva (*1907, †1989), ktorý písal poéziu i prózu v obidvoch jazykoch a 1960 vydal výber z kapverdskej literatúry Antológia súčasnej kapverdskej prózy (Antologia da ficção cabo-verdiana contemporãnea), básnik a prozaik Manuel Lopes (*1907, †2005), ako aj António Aurélio Gonçalves (*1901, †1984), ktorý v tvorbe zobrazoval osudy žien. Mladšia generácia básnikov, napr. Mário Fonseca (*1939, †2009), Ovídio de Sousa Martins (*1928, †1999) a Ónesimo Silveira (*1935), sa inšpirovala tvorbou literárnej skupiny Certeza (Istota) sformovanej po 1944. K významným predstaviteľom súčasnej generácie spisovateľov patrí napr. Germano Almeida (*1945).