kapustovité

Text hesla

kapustovité [románske jazyky > nem.], Brassicaceae, aj krížokveté — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Jednoročné, dvojročné i trváce byliny, polokry alebo malé kry vyskytujúce sa prevažne v sev. miernom pásme. Majú striedavé jednoduché alebo zložené, tvarovo variabilné, zvyčajne lýrovité (perovito delené s veľkým koncovým úkrojkom) listy bez prílistkov (spodné listy pri mnohých druhoch vytvárajú prízemnú listovú ružicu) a pravidelné obojpohlavné kvety so štyrmi kališnými lístkami, štyrmi spravidla žltými, ale aj bielymi, ružovými alebo fialovými korunnými lupienkami usporiadanými do kríža (v staršej literatúre sa preto nazývajú krížokveté) a so štvormocnými tyčinkami (štyri vnútorné s dlhšími nitkami a dve vonkajšie s kratšími nitkami). Kvety vyrastajú zvyčajne v súkvetiach strapec (pri niektorých druhoch aj jednotlivo), plod suchá pukavá šešuľa alebo šešuľka pukajúca v mieste zrastu plodolistov dvoma chlopňami (vnútri plodu je blanitá priehradka – diafragma, na ktorú prirastajú semená) alebo suchá nepukavá pašešuľa rozpadávajúca sa na viacero častí (s jedným alebo s viacerými semenami).

Niektoré rastlinné orgány sú pri niektorých, najmä pestovaných druhoch modifikované. Vegetatívne orgány sú holé, oinovatené (pokryté voskovým povlakom) alebo pokryté tvarovo odlišnými chlpmi (trichómami). Pre kapustovité je charakteristická prítomnosť idioblastov v pletivách rôznych orgánov, ktoré obsahujú glukozinoláty (starší názov tioglukozidy) a enzým myrozinázu. Po poranení pletiva napr. v koreni alebo v liste enzým myrozináza štiepi glukozinoláty, pričom následne vznikajú izotiokyanáty podieľajúce sa na charakteristickej chuti a zápachu mnohých kapustovitých. Patrí sem okolo 300 rodov s vyše 3 500 druhmi.

Hospodársky význam majú napr. rody horčica a reďkev, najmä však niektoré vyšľachtené druhy a odrody patriace do rodu kapusta (Brassica), ktoré sa pestujú ako hlúbovitá zelenina, olejnina alebo krmovina. Niektoré kapustovité rastú na skalách, v lesoch alebo na lúkach, iné sa pestujú ako okrasné rastliny, na Slovensku napr. rody arábka (Arabis), cesnačka (Alliaria), horčičník (Erysimum), huľavník (Sisymbrium), chudôbka (Draba), lyžičník (Cochlearia), mesačnica (Lunaria), peniažtek (Thlaspi), potočnica (Nasturtium), roripa (Rorippa), tarica (Alyssum), večernica (Hesperis), zubačka (Dentaria), žerucha (Lepidium), žerušnica (Cardamine).

Text hesla

kapustovité [románske jazyky > nem.], Brassicaceae, aj krížokveté — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Jednoročné, dvojročné i trváce byliny, polokry alebo malé kry vyskytujúce sa prevažne v sev. miernom pásme. Majú striedavé jednoduché alebo zložené, tvarovo variabilné, zvyčajne lýrovité (perovito delené s veľkým koncovým úkrojkom) listy bez prílistkov (spodné listy pri mnohých druhoch vytvárajú prízemnú listovú ružicu) a pravidelné obojpohlavné kvety so štyrmi kališnými lístkami, štyrmi spravidla žltými, ale aj bielymi, ružovými alebo fialovými korunnými lupienkami usporiadanými do kríža (v staršej literatúre sa preto nazývajú krížokveté) a so štvormocnými tyčinkami (štyri vnútorné s dlhšími nitkami a dve vonkajšie s kratšími nitkami). Kvety vyrastajú zvyčajne v súkvetiach strapec (pri niektorých druhoch aj jednotlivo), plod suchá pukavá šešuľa alebo šešuľka pukajúca v mieste zrastu plodolistov dvoma chlopňami (vnútri plodu je blanitá priehradka – diafragma, na ktorú prirastajú semená) alebo suchá nepukavá pašešuľa rozpadávajúca sa na viacero častí (s jedným alebo s viacerými semenami).

Niektoré rastlinné orgány sú pri niektorých, najmä pestovaných druhoch modifikované. Vegetatívne orgány sú holé, oinovatené (pokryté voskovým povlakom) alebo pokryté tvarovo odlišnými chlpmi (trichómami). Pre kapustovité je charakteristická prítomnosť idioblastov v pletivách rôznych orgánov, ktoré obsahujú glukozinoláty (starší názov tioglukozidy) a enzým myrozinázu. Po poranení pletiva napr. v koreni alebo v liste enzým myrozináza štiepi glukozinoláty, pričom následne vznikajú izotiokyanáty podieľajúce sa na charakteristickej chuti a zápachu mnohých kapustovitých. Patrí sem okolo 300 rodov s vyše 3 500 druhmi.

Hospodársky význam majú napr. rody horčica a reďkev, najmä však niektoré vyšľachtené druhy a odrody patriace do rodu kapusta (Brassica), ktoré sa pestujú ako hlúbovitá zelenina, olejnina alebo krmovina. Niektoré kapustovité rastú na skalách, v lesoch alebo na lúkach, iné sa pestujú ako okrasné rastliny, na Slovensku napr. rody arábka (Arabis), cesnačka (Alliaria), horčičník (Erysimum), huľavník (Sisymbrium), chudôbka (Draba), lyžičník (Cochlearia), mesačnica (Lunaria), peniažtek (Thlaspi), potočnica (Nasturtium), roripa (Rorippa), tarica (Alyssum), večernica (Hesperis), zubačka (Dentaria), žerucha (Lepidium), žerušnica (Cardamine).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kapustovité [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-08-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kapustovite