Kaposiho sarkóm

Kaposiho sarkóm [-ši-] — zhubný nádor zo spojivového tkaniva vystielajúceho krvné a lymfatické cievy a kapiláry. Prejavuje sa chorobnými zmenami na koži, slizniciach a iných orgánoch v podobe plošných, neskôr i vyvýšených uzlíkov modrohnedého, fialovosivého až červeného sfarbenia, ktoré sa plošne šíria. Uzlíky sa môžu meniť na bradavice, ktoré niekedy spontánne miznú. Kožné zmeny sú najčastejšie lokalizované na chodidlách, predkoleniach, rukách, tvári (nos, uši) a pohlavných orgánoch, slizničné najmä v ústnej dutine, menej často na sliznici orgánov tráviacej a dýchacej sústavy. Hlavnou príčinou vzniku Kaposiho sarkómu je infekcia ľudským herpesvírusom 8 (prenáša sa pohlavným stykom a v ľudskom organizme pretrváva v latentnom stave celý život), ktorý sa pri oslabení imunity (→ imunodeficiencie) vplyvom HIV infekcie (→ AIDS) alebo imunosupresívnej liečby (tlmí imunitný systém) u pacientov po transplantácii aktivuje a spúšťa rozvoj ochorenia. Diagnóza sa stanovuje na základe histologického a imunologického vyšetrenia. Liečba: chirurgické odstránenie dostupných uzlíkových ložísk, rádioterapia, chemoterapia alebo imunoterapia. Ochorenie 1872 prvýkrát opísal rakúsky dermatológ maďarského pôvodu Moritz Kaposi (*1837, †1902).