adenocarcinoma [-kar-] → adenokarcinóm

adenokarcinóm [gr.], adenocarcinoma — zhubný nádor buniek žľazového epitelu (výstelkového tkaniva) vyskytujúci sa napr. v žalúdku, maternici, obličkách, hrubom čreve, prsníku a prostate. Štruktúrou je podobný adenómu, prerastá však rýchlo do okolia, kde deštruuje zdravé tkanivo. Jeho bunky sú často tmavšie sfarbené ako bunky zdravého epitelu a niekedy tvoria hlien, ktorý sa hromadí vo vytvorených dutinách. Väčší adenokarcinóm môže v dôsledku nedostatočného prekrvenia vnútri nekrotizovať a vznikajú vredy (napr. pri adenokarcinóme žalúdka). Adenokarcinóm môže metastázovať a vytvárať nádorové ložiská v iných orgánoch. Liečba: chirurgická, chemoterapia, ožarovanie.

adenóm [gr.], adenoma — nezhubný nádor buniek žľazového epitelu (výstelkového tkaniva) rôznych orgánov (napr. hrubého čreva, tenkého čreva, pečene, štítnej žľazy, slinných žliaz, prostaty, mliečnych žliaz, podmozgovej žľazy). Považuje sa za prekancerózu. Podľa tvaru sa rozlišuje rúrkový, strapcový, mechúrikový, vačkový a trámcový adenóm. Zväčšením jeho priemeru vzniká cystadenóm. V hrubom čreve môže adenóm vyťahovať normálnu sliznicu vo forme stopky, následkom čoho vzniká polyp; adenóm hypofýzy ohrozuje dôležité okolité štruktúry. Liečba, ak je indikovaná, je chirurgická.

adenoma → adenóm

adenopathia [-tia] → adenopatia

adenopatia [gr.], adenopathia — bližšie neurčené ochorenie lymfatických žliaz, resp. lymfatických uzlín.

adenosarcoma [-koma] → adenosarkóm

adenosarkóm [gr.], adenosarcoma — zhubný nádor buniek žľazového a podporného tkaniva. Vzniká pomerne často u detí, napr. v obličkách (→ Wilmsov nádor), zriedkavejšie sa vyskytuje adenosarkóm prsníka a maternice. Liečba: chirurgická, chemoterapia, ožarovanie.

angióm [gr.], angioma — lek. väčšinou névus vznikajúci z krvných (hemangióm) alebo lymfatických (lymfangióm) ciev. Prejavuje sa najčastejšie tvorbou teleangiektázií; môže však ísť aj o nádorové ochorenie (zvyčajne nezhubné). Spoločnou črtou angiómov je ich vrodený pôvod.

angioma → angióm

cystadenóm [gr.] → adenóm

Kaposiho sarkóm [-ši-] — zhubný nádor zo spojivového tkaniva vystielajúceho krvné a lymfatické cievy a kapiláry. Prejavuje sa chorobnými zmenami na koži, slizniciach a iných orgánoch v podobe plošných, neskôr i vyvýšených uzlíkov modrohnedého, fialovosivého až červeného sfarbenia, ktoré sa plošne šíria. Uzlíky sa môžu meniť na bradavice, ktoré niekedy spontánne miznú. Kožné zmeny sú najčastejšie lokalizované na chodidlách, predkoleniach, rukách, tvári (nos, uši) a pohlavných orgánoch, slizničné najmä v ústnej dutine, menej často na sliznici orgánov tráviacej a dýchacej sústavy. Hlavnou príčinou vzniku Kaposiho sarkómu je infekcia ľudským herpesvírusom 8 (prenáša sa pohlavným stykom a v ľudskom organizme pretrváva v latentnom stave celý život), ktorý sa pri oslabení imunity (→ imunodeficiencie) vplyvom HIV infekcie (→ AIDS) alebo imunosupresívnej liečby (tlmí imunitný systém) u pacientov po transplantácii aktivuje a spúšťa rozvoj ochorenia. Diagnóza sa stanovuje na základe histologického a imunologického vyšetrenia. Liečba: chirurgické odstránenie dostupných uzlíkových ložísk, rádioterapia, chemoterapia alebo imunoterapia. Ochorenie 1872 prvýkrát opísal rakúsky dermatológ maďarského pôvodu Moritz Kaposi (*1837, †1902).

karcino– [gr.], kancero- — prvá časť zložených slov s významom zhubný, rakovinový.

karcinogén [gr.], kancerogén — chemická látka, biologický alebo fyzikálny faktor, ktorý môže za určitých podmienok vyvolať alebo urýchliť premenu zdravej bunky na nádorovú (→ karcinogenéza). Chemické karcinogény sa rozdeľujú na anorganické (azbest, niektoré zlúčeniny arzénu, ťažké kovy a ich zlúčeniny a i.) a organické (nitrózoamíny, niektoré aromatické a alifatické amíny, halogénderiváty, benzén, viacjadrové aromatické uhľovodíky a i.). Niektoré sú prírodného pôvodu (napr. azbest, aflatoxíny), väčšina z nich sa však do prírodného prostredia dostáva v dôsledku ľudskej činnosti. Benzén, viacjadrové aromatické uhľovodíky (napr. benzo[a]pyrén), polycyklické karbonylové zlúčeniny, niektoré nitroderiváty a iné zlúčeniny možno považovať za prokarcinogény, pretože ako karcinogény pôsobia v organizme ich metabolity (látky, ktoré vznikajú z prokarcinogénov biochemickými reakciami v organizme). Biologické karcinogény sú napr. onkogénne vírusy a niektoré baktérie, fyzikálne karcinogény napr. ultrafialové žiarenie a röntgenové žiarenie.

Podľa mechanizmu účinku sa karcinogény rozdeľujú na genotoxické, ktoré vyvolávajú nádorové bujnenie zmenou genetického materiálu somatickej bunky a vznik mutácií, a epigenetické (negenotoxické), ktoré podmieňujú vznik a vývin nádorov iným mechanizmom ako modifikáciou genetickej informácie (spoločným znakom týchto karcinogénov je reverzibilnosť ich účinku a existencia prahových dávok). Karcinogény podobne ako mutagény poškodzujú DNA, mutagény na rozdiel od karcinogénov nevyvolávajú zákonite premenu zdravej bunky na nádorovú, platí však, že mnohé mutagény (asi 85 %) sú zároveň karcinogény.

karcinogenéza [gr.], kancerogenéza, onkogenéza — viacstupňový multifaktoriálny proces vzniku a vývinu zhubného nádoru. Má tri štádiá: iniciáciu, promóciu a progresiu. Iniciácia je začiatočné štádium, počas ktorého účinkom chemických, fyzikálnych a biologických mutagénov vznikajú v bunke geneticky ireverzibilné (nevratné) zmeny na úrovni DNA; iniciovaná bunka sa fenotypovo nelíši od ostatných, podlieha však mutáciám, ktoré ju predisponujú na vznik malignity – zvyšujú proliferáciu a zabraňujú úplnej diferenciácii buniek. Iniciovaná bunka zostáva v latentnom štádiu alebo sa môže automaticky deliť, čím spôsobí nárast počtu iniciovaných buniek odolných proti apoptóze. Spontánna iniciácia buniek sa bežne vyskytuje v zdravom organizme a vzniknuté bunky sa zatiaľ nepovažujú za rakovinové. Promócia je skryté (latentné) štádium nádorového rastu súvisiace s pôsobením externého faktora (promótora) na iniciovanú bunku. Je charakteristické postupným nahromadením ďalších genetických a epigenetických zmien (napr. zmeny metylácie promótorových oblastí protoonkogénov), ktoré zvyšujú replikačný potenciál iniciovaných buniek. V tomto štádiu sa okrem mutagénov ako externý faktor uplatňujú aj kokarcinogény, ktoré priamo nereagujú s DNA (napr. hormóny, steroidy a pesticídy), ovplyvňujú však citlivosť buniek na rastové faktory a vyvolávajú zmeny v bunkovej membráne, v metabolizme buniek ap. Ak je v organizme dostatok ochranných faktorov, môže dôjsť k oprave DNA alebo nastane apoptóza, pri ich nedostatku alebo pri nevhodných genetických podmienkach vznikajú prekancerózne dysplastické bunky. Progresia je posledné štádium karcinogenézy, v ktorom sa zmenené dysplastické bunky začínajú nekontrolovane deliť vplyvom nahromadenia ďalších mutácií v určitých génoch (napr. v protoonkogénoch a tumor-supresorových génoch), ktorých produkty sa podieľajú na prirodzenej regulácii bunkového delenia. Dochádza k zmene fenotypu buniek na charakteristický nádorový fenotyp. Toto štádium je ireverzibilné. Nádorové bunky vytvárajú zhubný nádor, prerastajú do okolitých tkanív, kostí a orgánov a nadobúdajú charakteristické vlastnosti, napr. schopnosť prechádzať bunkovou membránou, prenikať do krvného obehu a lymfatického systému, usádzať sa v iných orgánoch a vytvárať v nich druhotné nádory (→ metastáza), stimulovať tvorbu nových ciev, stať sa rezistentnými proti toxickým účinkom protinádorovej terapie a paralyzovať imunitný systém.

karcinoid — zriedkavý polozhubný (semimalígny) nádor vznikajúci z buniek difúzneho neuroendokrinného systému. Najčastejšie sa vyskytuje v gastrointestinálnom trakte (najmä v červovitom prívesku, tenkom čreve a konečníku, menej v pažeráku, žalúdku, dvanástniku a hrubom čreve), podžalúdkovej žľaze, zriedkavejšie v prieduškách a pľúcach, vo vaječníkoch, v semenníkoch a obličkách. Bunky karcinoidu produkujú biogénne amíny (dopamín, histamín, najmä však sérotonín) a polypeptidové hormóny (gastrín, glukagón, kalcitonín a i.). Sérotonín sa z nádoru dostáva do krvi a vyvoláva karcinoidový syndróm, ktorý charakterizujú kožné (záchvatové začervenanie tváre, krku a hornej časti hrudníka, tzv. flush, hyperkeratóza, pelagra, teleangiektázia), gastrointestinálne (kolikové bolesti, hnačka alebo zápcha), respiračné (priedušková astma) a kardiálne (srdcová nedostatočnosť) príznaky. Diagnóza sa stanovuje histologickým vyšetrením (histochemické farbenie striebrom a chrómom). Liečba: chirurgická a symptomatická podľa jednotlivých prejavov.

karcinóm [gr.] — zhubný nádor vznikajúci z krycieho (výstelkového) epitelu, ktorý pokrýva vonkajší povrch tela a vystiela telové a orgánové dutiny, a zo žľazového epitelu. Z karcinómov krycieho epitelu (koža, sliznice) sa u človeka najčastejšie vyskytujú bazalióm (bazocelulárny karcinóm), ktorý vzniká z bazálnych buniek pokožky, epidermoidný spinocelulárny karcinóm, ktorý vzniká z dlaždicového epitelu a postihuje hrtan, kožu, priedušky a krček maternice, a karcinóm vznikajúci z prechodného epitelu (urotelu), ktorý vystiela močový mechúr a močové cesty. Karcinóm zo žľazového epitelu sa nazýva adenokarcinóm. Karcinómy tvoria asi 80 % zhubných nádorov.

karcinomatóza → karcinóza

karcinóza, karcinomatóza — metastatický rozsev nádoru napr. na pobrušnici pri nádoroch v brušnej dutine (peritoneálna karcinóza).