kapilaroskopia

kapilaroskopia [lat. + gr.] — vyšetrovacia metóda založená na pozorovaní krvných vlásočníc (kapilár) kože a slizníc in vivo, resp. pozorovanie prúdenia krvi vo vlásočniciach väčšinou povrchových častí tela (napr. u človeka najčastejšie v nechtovom lôžku, pri žabe v plávacej blane) pomocou kapilaroskopu. Klinická kapilaroskopia je neinvazívna a relatívne jednoduchá vyšetrovacia metóda umožňujúca pozorovať predovšetkým tzv. nutričné kapiláry krvného riečiska v hĺbke 50 – 200 μm, ktoré sú za patologických okolností deformované, zmenená je ich hustota a prúdenie krvi. Kapilaroskopia nepatrí k základným vyšetreniam, využíva sa na posúdenie porúch v oblasti mikrocirkulácie, pri diagnostike a liečbe periférneho artériového ochorenia končatín i chronického žilového ochorenia, pri difúznych chorobách spojiva, ako aj v experimentálnej medicíne.