Kantor, Tadeusz

Kantor, Tadeusz, 16. 4. 1915 Wielopole Skrzyńskie, Podkarpatské vojvodstvo – 8. 12. 1990 Krakov — poľský režisér, scénograf, výtvarník a autor divadelných scenárov. R. 1934 – 39 študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove. Už počas 2. svet. vojny organizoval divadelnú činnosť (1942 – 44 Nezávislé divadlo), ako režisér uviedol hry Návrat Odysea (Powrót Odysa) S. Wyspiańskeho a Balladyna J. Słowackého. Ako scénograf debutoval 1945 v Starom divadle (Teatr Stary) v Krakove. R. 1955 založil v Krakove experimentálne avantgardné divadlo Cricot 2 (nadväzovalo na avantgardné predvojnové varšavské divadlo Cricot, 1933 – 39, založené J. Osterwom), v ktorom inscenoval predovšetkým drámy S. I. Witkiewicza.

Propagátor myšlienok výtvarného a autonómneho divadla (nezávislého od tradičnej drámy). Z režijného a zo scénografického hľadiska patrili jeho divadelné inscenácie na konci 20. stor. k najosobitejším. Uplatňoval v nich jedinečný jazyk, v ktorom sa prelínali a kombinovali znakové systémy výtvarného, divadelného, hudobného a literárneho umenia, jeho osobitý výtvarný štýl sa však len ťažko presadzoval na divadelných scénach. Jednotlivé obdobia svojej tvorby – divadlo informel (1961), nulté divadlo (1963), happeningové divadlo (1968), divadlo nemožného (1970) a divadlo smrti (1975 – 90), predznačil manifestmi; divadlo smrti bolo jeho najvýnimočnejším obdobím a preslávilo ho na celom svete. Predlohy svojich inscenácií písal vo forme scenárov, pričom čerpal najmä z vlastných životných skúseností, ktoré prepájal s metaforickými víziami sveta. Od 1975 cestoval po Európe i po Amerike s predstaveniami Mŕtva trieda (Umarła Klasa, 1975), Wielopole, Wielopole (1980), Nech pokapú umelci (Niech sczezną artyści, 1985) a Už sa sem nikdy nevrátim (Nigdy tu już nie powrócę, 1988). Inscenácia Dnes mám narodeniny (Dzisiaj są moje urodziny, 1991) bola dokončená po Kantorovej smrti a mala premiéru v Paríži.