Kánem-Bornu

Text hesla

Kánem-Bornu — stará africká ríša (kráľovstvo) v oblasti okolo Čadského jazera v str. Afrike. V 8. – 14. stor. existovala ako kráľovstvo Kánem s hlavným mestom Ndžimi (Njimi), v 14. – 19. stor. ako kráľovstvo Bornu s hlavným mestom Birnin Gazargamo (Birni N’Gazargamo; neďaleko hraníc dnešnej Nigérie a Nigeru). V období najväčšieho rozkvetu zaberala územie dnešného Čadu, juž. časť Líbye, vých. časť Nigeru, severových. časť Nigérie a sev. časť Kamerunu. Od založenia Kánemu v 8. stor. do 1846 vládla v ríši dynastia Sefawaovcov (aj Sayfawa; tisíc rokov, najdlhšie vládnuca dynastia v afrických dejinách). Vznik prvých opevnených mestských štátov v okolí Čadského jazera sa pripisuje príslušníkom kultúry Sao. Podľa kráľovskej kroniky Girgam objavenej 1851 nemeckým cestovateľom H. Barthom založili kráľovstvo Kánem (Kanem) okolo 800 severových. od Čadského jazera nomádski Zaghávovia (Zaghawa), ktorí sa z politických a prírodných príčin (vyschýnanie pastvín) museli presídliť z pôvodných lokalít na juhu k Čadskému jazeru. V pol. 11. stor. (okolo 1068) sa štátnym náboženstvom Kánemu stal islam. Ekonomickú prosperitu zabezpečoval transsaharský výmenný obchod s Berbermi a Arabmi zo sev. Afriky cez Fezzán (vývoz otrokov, orechov kola, bavlny, slonoviny, pštrosieho peria, vosku a kože; dovoz koní, hodvábnych látok, soli, skla, zbraní – muškiet a výrobkov z kovov), ako aj prepracovaný politický a administratívny systém; Kánem disponoval aj rýchlou a výkonnou armádou (jazdecké oddiely). Najväčší rozkvet dosiahol v 13. stor. za vlády maia (kráľa) Dunamu Dabbalemiho (panoval 1202 – 42), ktorý uzatvoril diplomatické vzťahy s islamskými vládcami v sev. Afrike (počas púte do Mekky založil v Káhire ubytovňu pre afrických pútnikov). Počas jeho vlády sa politický vplyv ríše rozšíril do Fezzánu, na západe k mestskému štátu Kano a do Bornu, na východe do ríše Wadaj a na juhu po Adamauskú vysočinu (Adamawu) v dnešnom Kamerune. Po jeho smrti sa ríša začala rozpadať a koncom 14. stor. sa jej ťažisko presunulo na západ do Bornu. Invázia bojovných kočovných Bulalov prinútila maia Umara ibn Idrísího (vládol 1376 – 81) opustiť hlavné mesto Ndžimi (Njimi) a obyvateľstvo presunúť do okolia nového hlavného mesta Birnin Gazargamo (Birni N’Gazargamo) v Bornu. Obyvateľstvo Kánem-Bornu vytvorilo nové etnikum, Kanurijčanov.

Koncom 16. stor. začala ríša expandovať, najväčší rozkvet nastal za vlády maia Idrísa Aloomu (vládol 1564 – 96), ktorý svojimi administratívnymi a právnymi reformami vychádzajúcimi z islamského práva šaría upevnil štát a nadviazal rozsiahle diplomatické a obchodné kontakty s Tripolskom, Egyptom a Osmanskou ríšou. Bornu sa stal najsilnejším štátom v tejto oblasti Afriky (jeho armáda ako prvá začala používať palné zbrane) a významným centrom islamskej vzdelanosti a kultúry. V 17. stor. Bornu postupne stratilo postavenie hegemóna a časti ríše sa odtrhli a osamostatnili. R. 1808 dobyli a zničili Birnin Gazargamo (Birni N’Gazargamo) Fulbovia vedení Usmanom dan Fodiom. Zastaviť postup Fulbov a udržať nezávislosť Bornu sa podarilo islamskému náboženskému a vojenskému vodcovi, šejkovi al-Kánemímu, ktorý tým získal veľkú politickú moc. R. 1846 al-Kánemího syn Umar (Umar ibn Muhammad al-Amin al-Kánemí, †1881) dal posledného panovníka z dynastie Sefawaovcov (ktorý sa pokúsil nadviazať spojenectvo so štátom Wadaj, a tak si upevniť moc) i jeho syna zabiť a stal sa vládcom Bornu s titulom šehu (hausky = šejk) a zakladateľom dynastie šehuov z Bornu. R. 1893 Bornu (i jeho administratívne centrum Kukawa, založené 1814) dobyl a podmanil si sudánsky vojenský vodca Rábih az-Zubajr (súčasť → Rábihovej ríše), po jeho smrti (1900 padol v bitke s francúzskym koloniálnym vojskom) bolo rozdelené na britské, francúzske a nemecké koloniálne územie, pričom tam bola znovunastolená vláda potomkov al-Kánemího ako šehuov, po 1. svetovej vojne súčasť britského a francúzskeho koloniálneho panstva. Od 1976 existuje na severozápade Nigérie federálny štát s názvom Borno (hlavné mesto Maiduguri) ležiaci na časti územia bývalej ríše Bornu.

Text hesla

Kánem-Bornu — stará africká ríša (kráľovstvo) v oblasti okolo Čadského jazera v str. Afrike. V 8. – 14. stor. existovala ako kráľovstvo Kánem s hlavným mestom Ndžimi (Njimi), v 14. – 19. stor. ako kráľovstvo Bornu s hlavným mestom Birnin Gazargamo (Birni N’Gazargamo; neďaleko hraníc dnešnej Nigérie a Nigeru). V období najväčšieho rozkvetu zaberala územie dnešného Čadu, juž. časť Líbye, vých. časť Nigeru, severových. časť Nigérie a sev. časť Kamerunu. Od založenia Kánemu v 8. stor. do 1846 vládla v ríši dynastia Sefawaovcov (aj Sayfawa; tisíc rokov, najdlhšie vládnuca dynastia v afrických dejinách). Vznik prvých opevnených mestských štátov v okolí Čadského jazera sa pripisuje príslušníkom kultúry Sao. Podľa kráľovskej kroniky Girgam objavenej 1851 nemeckým cestovateľom H. Barthom založili kráľovstvo Kánem (Kanem) okolo 800 severových. od Čadského jazera nomádski Zaghávovia (Zaghawa), ktorí sa z politických a prírodných príčin (vyschýnanie pastvín) museli presídliť z pôvodných lokalít na juhu k Čadskému jazeru. V pol. 11. stor. (okolo 1068) sa štátnym náboženstvom Kánemu stal islam. Ekonomickú prosperitu zabezpečoval transsaharský výmenný obchod s Berbermi a Arabmi zo sev. Afriky cez Fezzán (vývoz otrokov, orechov kola, bavlny, slonoviny, pštrosieho peria, vosku a kože; dovoz koní, hodvábnych látok, soli, skla, zbraní – muškiet a výrobkov z kovov), ako aj prepracovaný politický a administratívny systém; Kánem disponoval aj rýchlou a výkonnou armádou (jazdecké oddiely). Najväčší rozkvet dosiahol v 13. stor. za vlády maia (kráľa) Dunamu Dabbalemiho (panoval 1202 – 42), ktorý uzatvoril diplomatické vzťahy s islamskými vládcami v sev. Afrike (počas púte do Mekky založil v Káhire ubytovňu pre afrických pútnikov). Počas jeho vlády sa politický vplyv ríše rozšíril do Fezzánu, na západe k mestskému štátu Kano a do Bornu, na východe do ríše Wadaj a na juhu po Adamauskú vysočinu (Adamawu) v dnešnom Kamerune. Po jeho smrti sa ríša začala rozpadať a koncom 14. stor. sa jej ťažisko presunulo na západ do Bornu. Invázia bojovných kočovných Bulalov prinútila maia Umara ibn Idrísího (vládol 1376 – 81) opustiť hlavné mesto Ndžimi (Njimi) a obyvateľstvo presunúť do okolia nového hlavného mesta Birnin Gazargamo (Birni N’Gazargamo) v Bornu. Obyvateľstvo Kánem-Bornu vytvorilo nové etnikum, Kanurijčanov.

Koncom 16. stor. začala ríša expandovať, najväčší rozkvet nastal za vlády maia Idrísa Aloomu (vládol 1564 – 96), ktorý svojimi administratívnymi a právnymi reformami vychádzajúcimi z islamského práva šaría upevnil štát a nadviazal rozsiahle diplomatické a obchodné kontakty s Tripolskom, Egyptom a Osmanskou ríšou. Bornu sa stal najsilnejším štátom v tejto oblasti Afriky (jeho armáda ako prvá začala používať palné zbrane) a významným centrom islamskej vzdelanosti a kultúry. V 17. stor. Bornu postupne stratilo postavenie hegemóna a časti ríše sa odtrhli a osamostatnili. R. 1808 dobyli a zničili Birnin Gazargamo (Birni N’Gazargamo) Fulbovia vedení Usmanom dan Fodiom. Zastaviť postup Fulbov a udržať nezávislosť Bornu sa podarilo islamskému náboženskému a vojenskému vodcovi, šejkovi al-Kánemímu, ktorý tým získal veľkú politickú moc. R. 1846 al-Kánemího syn Umar (Umar ibn Muhammad al-Amin al-Kánemí, †1881) dal posledného panovníka z dynastie Sefawaovcov (ktorý sa pokúsil nadviazať spojenectvo so štátom Wadaj, a tak si upevniť moc) i jeho syna zabiť a stal sa vládcom Bornu s titulom šehu (hausky = šejk) a zakladateľom dynastie šehuov z Bornu. R. 1893 Bornu (i jeho administratívne centrum Kukawa, založené 1814) dobyl a podmanil si sudánsky vojenský vodca Rábih az-Zubajr (súčasť → Rábihovej ríše), po jeho smrti (1900 padol v bitke s francúzskym koloniálnym vojskom) bolo rozdelené na britské, francúzske a nemecké koloniálne územie, pričom tam bola znovunastolená vláda potomkov al-Kánemího ako šehuov, po 1. svetovej vojne súčasť britského a francúzskeho koloniálneho panstva. Od 1976 existuje na severozápade Nigérie federálny štát s názvom Borno (hlavné mesto Maiduguri) ležiaci na časti územia bývalej ríše Bornu.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kánem-Bornu [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-07]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kanem-bornu