kanáriky

kanáriky — zaužívaný názov pestrofarebných vtákov z rodu Serinus, čeľaď pinkovité. Pochádzajú z ostrovov v str. časti Atlantického oceána (Azory, Madeira, Kanárske ostrovy). Majú malé, 10 – 15 cm dlhé telo, krátky silnejší zobák prispôsobený na konzumáciu rastlinných semien (živia sa však aj živočíšnou potravou, najmä hmyzom), krátke krídla (lietajú málo a nesúvislo), vidlicovitý chvost so zárezom, na zadnom prste dlhý pazúr, ktorým sa zachytávajú na konároch, a veľmi mäkké žlté, žlto-čierne alebo žltozelené perie. Hniezdia zvyčajne trikrát do roka, samice znášajú 4 – 6 vajec, z ktorých sa po 13 – 14 dňoch liahnu slabé mláďatá vylietajúce z hniezda po 14 dňoch, samostatné sú až po mesiaci.

Patrí sem 42 prevažne nesťahovavých druhov, najznámejšie vo voľnej prírode žijúce druhy sú 12 – 13 cm dlhý kanárik citrónový (Serinus citrinella), ktorý sa vyskytuje v ihličnatých lesoch západnej Európy (napr. v Pyrenejach a Alpách), 15 – 16 cm dlhý kanárik sírovožltý (Serinus sulphuratus), ktorý žije endemicky v oblasti južnej Afriky, a 12 cm dlhý kanárik mozambický (Serinus mozambicus), ktorý sa vyskytuje v oblastiach južnej a strednej Afriky. Na území Slovenska hniezdi jediný 11,5 – 12 cm dlhý sťahovavý druh kanárik poľný (Serinus serinus, v niektorých zoologických systémoch kanárik záhradný), ktorý prilieta v polovici apríla od Stredozemného mora.

Pôvodne žltozelený kanárik divý (Serinus canaria), dlhý približne 12 cm, bol privezený do Európy v 2. pol. 15. stor. z Kanárskych ostrovov (odtiaľ názov). Domestikáciou kanárika divého (menil sa jeho spev, tvar tela a sfarbenie) vznikol najprv žltostrakatý, potom žltý druh kanárik domáci (Serinus domestica), ktorý bol ďalej selektívne šľachtený na spev. Jeho krížením s kanárikom poľným vznikol španielsky spevavý kanárik (timbrado), krížením so stehlíkom ohnivým (Carduelis cucullata) vznikli kanáriky červenej farby, ktoré sa v súčasnosti chovajú na celom svete v širokej škále farieb (žltej, oranžovej, hnedej, čiernej, bielej, červenej). Mnohé druhy kanárikov sa bežne chovajú v klietkach.

Z chovateľského hľadiska sa kanáriky rozdeľujú na spevavé (napr. harcký spevavý kanárik – roller, dutospevec, ktorý v minulosti slúžil baníkom na detekciu prítomnosti nebezpečných plynov v uhoľných baniach, belgický bublák – malinois, španielsky kanárik – timbrado), farebné (v súčasnosti existuje okolo 160 rôznych farebných rázov) a postavové kanáriky, ktoré sa podľa postavy, postoja a štruktúry operenia a jeho kresby ďalej rozdeľujú do piatich skupín: hrbáče (patrí sem napr. 11,5 cm dlhý druh japonský hrbáč), figurálne (napr. najmenší, 10 – 11 cm dlhý druh fife fancy), kučeravé (napr. 19 – 21,5 cm dlhé druhy parížsky trubač a taliansky kučeravý obrovitý kanárik), chocholaté (napr. 23 cm dlhý lancashirský chochlatý kanárik) a kreslené (lizard zlatý a lizard strieborný) kanáriky. Pri spevavých a postavových kanárikoch je povolené aj strakaté sfarbenie, pri farebných kanárikoch je strakatosť nežiaduca. Chov krížencov spevavých, farebných a postavových kanárikov je z chovateľského hľadiska nežiaduci, naopak, na výstavách či na svetových šampionátoch sú žiadané krížence alebo transmutácie kanárika domáceho s inými druhmi vtákov, napr. so stehlíkom čížavým (Carduelis spinus), čím vznikajú samostatné triedy kanárikov (napr. červený kanárik a jaspisový kanárik).