kamerunská literatúra
kamerunská literatúra — literatúra napísaná v lokálnych afrických jazykoch Kamerunu, ako aj vo francúzštine a v angličtine. K najstarším patria literárne diela napísané v jazykoch douala, mom (jazyk vo východnej Nigérii a v severnom Kamerune) a bulu. Koncom 19. stor. bamumský sultán Njoya, ktorý vytvoril vlastné písmo, napísal v jazyku mom niekoľko diel, v ktorých zachytil miestne tradície, ako aj svoju koncepciu náboženstva spočívajúcu v syntéze kresťanstva, islamu a afrických náboženských predstáv. R. 1932 vydal Jean-Louis Njemba Medou (*1902, †1966) v jazyku bulu prvý kamerunský román Strašne biely duch (Nnanga Kon).
Kamerun patrí popri Senegale k najvýznamnejším centrám po francúzsky písanej africkej literatúry. V 20. a 30. rokoch 20. stor. vyšli prvé po francúzsky napísané poviedky Isaaca Moumého Etiu (*1889, †1939). K najvýznamnejším predstaviteľom prvej generácie po francúzsky píšucich spisovateľov, ktorí vynikli tvorbou románov s ostrou kritikou koloniálnej éry, patria M. Beti (Chudák Kristuspán z Bomby, Le pauvre Christ de Bomba, 1956), F. Oyono (Starý černoch a medaila, Le vieux nègre et la médaille, 1956), R. Philombé, Benjamin Matip (*1932) a F. Bebey. Predstavitelia druhej generácie po francúzsky píšucich spisovateľov, napr. Pabé Mongo (*1948), Yodi Karone (vlastným menom Alain Ndongo Ndiye, *1954), Paul Dakeyo (*1948), David Ndachi Tagne (*1958), Joseph Jules Mokto (*1945) a Paul Tchakoute (*1945), sa zamerali na kritickú analýzu pomerov v krajine v období po získaní nezávislosti, ako aj na problémy modernizujúcej sa africkej spoločnosti. Tematicky k nim možno priradiť aj romány autorov prvej generácie Pitva dekolonizácie (Autopsie d’une décolonisation, 1972) M. Betiho a Kráľ Albert z Effidi (Le Roi Albert d’Effidi, 1976) F. Bebeya.
K najvýznamnejším kamerunským spisovateľkám patria prozaičky Marie-Thérèse Assigová Ahandová (Assiga Ahanda, *po 1940) a Lydie (Sophie) Doohová Bunyová (Dooh Bunya, *1933) a dramatičky Rabiatou Njoyová (Njoya, *1945) a Werewere Likingová (Liking, *1950) pôsobiaca v Pobreží Slonoviny, kde si získala renomé inscenáciami s prvkami tradičného a moderného divadla. Pozornosť literárnej kritiky vzbudili aj romány mladšej generácie kamerunských spisovateliek, napr. Tyranské lásky (Amours tyranniques, 2006) Brigitte Tsobgnyovej (Tsobgny, *1961), Obrysy dňa, ktorý prichádza (Contours du jour qui vient, 2006) Léonory Mianovej (Miano, *1973) či Prajem vám dážď (Je vous souhaite la pluie, 2006) Élizabeth Tchounguiovej (Tchoungui, *1974). Autorom úspešných rozhlasových hier je dramatik Guillaume Oyônô-Mbia (*1939).
Po anglicky písaná kamerunská literatúra, ktorá sa začala rozvíjať v 60. rokoch 20. stor. (najmä na univerzitách v mestách Buea a Yaoundé), je v súčasnosti minoritnou. K najznámejším po anglicky píšucim spisovateľom patria básnik, prozaik a výtvarník Mbella Sonne Dipoko (*1936, †2009), ku ktorého najvýznamnejším dielam patria romány Niekoľko nocí a dní (A Few Nights and Days, 1966) a Kvôli ženám (Because of Women, 1969) i básnická zbierka Zamilovaní čierni a bieli (Black and White in Love, 1972), ďalej Linus Tongwo Asong (*1947, †2012), Bole Butake (*1948) a dramatik a básnik Bate Besong (*1954, †2007). R. 1986 vyšla antológia s ukážkami tvorby pätnástich kamerunských spisovateľov Balafon: Antológia po anglicky písanej kamerunskej literatúry (Balafon: An Anthology of Cameroon Literature in English).