kalorická spotreba

Text hesla

kalorická spotreba — množstvo energie, ktoré organizmus vynakladá na svoju činnosť (napr. na dýchanie, trávenie, vstrebávanie živín); vyjadruje sa kalóriách a kilokalóriách (odtiaľ názov). V súčasnosti sa častejšie používa termín energetická spotreba, ktorá sa vyjadruje v jouloch a kilojouloch.

Termínom kalorická (energetická) potreba sa označuje množstvo energie, ktoré musí heterotrofný organizmus sústavne prijímať potravou, aby nedošlo k narušeniu jeho metabolizmu. Celková denná energetická potreba človeka sa rovná súčtu energie potrebnej na udržanie základných životných funkcií (bazálny výdaj energie), energie potrebnej na fyzickú aktivitu (energetický výdaj pri fyzickej aktivite) a energie potrebnej na spracovanie potravy (diétou indukovaná termogenéza).

Bazálny výdaj energie (→ bazálny metabolizmus) predstavuje energetickú spotrebu človeka nalačno, keď má normálnu telesnú teplotu a v jeho bezprostrednej blízkosti je stála teplota prostredia (27 – 31 °C); asi 60 % sa využije na udržiavanie telesnej teploty, 40 % udržuje základné životné funkcie (činnosť mozgu, srdca, krvného obehu, dýchacej sústavy, obličiek a vnútorných orgánov). Ovplyvňujú ho viaceré faktory, napr. množstvo svalovej hmoty (jedinci s veľkým množstvom svalovej hmoty majú oveľa vyšší bazálny metabolizmus ako jedinci prevažne s tukovým tkanivom), pohlavie (muži majú všeobecne vyšší bazálny metabolizmus než ženy), vek (bazálny metabolizmus je najvyšší u dospievajúcich detí, po 25. roku života klesá každých desať rokov asi o 10 %) a výška (vyšší ľudia majú všeobecne vyšší bazálny metabolizmus). Na výpočet bazálneho výdaja energie existuje viacero vzorcov, v praxi sa využíva Faustov vzorec, podľa ktorého ho možno zjednodušene vypočítať (v kcal) ako súčin telesnej hmotnosti (v kg) a koeficientu 24 (u mužov) alebo 21,7 (u žien).

Energetická spotreba pri fyzickej aktivite (výkonnostný výdaj) predstavuje energetický výdaj potrebný na zapojenie ľudskej motoriky do činnosti (v zamestnaní, vo voľnom čase, pri športe). Závisí od intenzity a dĺžky trvania záťaže a od podielu zapojenej svalovej hmoty, napr. pri ľahkej telesnej činnosti sa prostredníctvom svalovej činnosti spotrebúva asi 30 – 40 % výkonnostného výdaja.

Diétou indukovaná termogenéza (tzv. špecificko-dynamický vplyv potravy) je energetická spotreba, ktorú musí organizmus vynaložiť na spracovanie prijímanej potravy. Každý príjem potravy vedie k zvýšeniu energetického výdaja. Najväčšia energetická spotreba je pri proteínoch, na ich rozklad je potrebných 18 – 25 % ich výživovej hodnoty. Pri normálnom zložení stravy predstavujú straty spôsobené prijímaním a spracovaním potravy asi 10 % celkovej dennej energetickej potreby.

Energetická potreba jednotlivca závisí od jeho životného štýlu, spôsobu života a úrovne jeho aktivity. Pri sedavom spôsobe života a intelektuálnej, duševnej práci potrebuje človek navyše asi 2 100 kJ (500 kcal) za deň, pri ťažkej fyzickej práci sa táto potreba zvyšuje až o 12 550 kJ (3 000 kcal) za deň. Ak je energetická hodnota prijatej potravy (→ energetická hodnota potravín) nižšia ako výdaj energie, organizmus získava energiu na úkor endogénnych zásob (glykogén, tuk), čím sa znižuje jeho telesná hmotnosť. Ak energetická hodnota prijatej potravy prevyšuje energetický výdaj, prebytok energie sa ukladá do zásob a telesná hmotnosť organizmu sa zvyšuje.

Text hesla

kalorická spotreba — množstvo energie, ktoré organizmus vynakladá na svoju činnosť (napr. na dýchanie, trávenie, vstrebávanie živín); vyjadruje sa kalóriách a kilokalóriách (odtiaľ názov). V súčasnosti sa častejšie používa termín energetická spotreba, ktorá sa vyjadruje v jouloch a kilojouloch.

Termínom kalorická (energetická) potreba sa označuje množstvo energie, ktoré musí heterotrofný organizmus sústavne prijímať potravou, aby nedošlo k narušeniu jeho metabolizmu. Celková denná energetická potreba človeka sa rovná súčtu energie potrebnej na udržanie základných životných funkcií (bazálny výdaj energie), energie potrebnej na fyzickú aktivitu (energetický výdaj pri fyzickej aktivite) a energie potrebnej na spracovanie potravy (diétou indukovaná termogenéza).

Bazálny výdaj energie (→ bazálny metabolizmus) predstavuje energetickú spotrebu človeka nalačno, keď má normálnu telesnú teplotu a v jeho bezprostrednej blízkosti je stála teplota prostredia (27 – 31 °C); asi 60 % sa využije na udržiavanie telesnej teploty, 40 % udržuje základné životné funkcie (činnosť mozgu, srdca, krvného obehu, dýchacej sústavy, obličiek a vnútorných orgánov). Ovplyvňujú ho viaceré faktory, napr. množstvo svalovej hmoty (jedinci s veľkým množstvom svalovej hmoty majú oveľa vyšší bazálny metabolizmus ako jedinci prevažne s tukovým tkanivom), pohlavie (muži majú všeobecne vyšší bazálny metabolizmus než ženy), vek (bazálny metabolizmus je najvyšší u dospievajúcich detí, po 25. roku života klesá každých desať rokov asi o 10 %) a výška (vyšší ľudia majú všeobecne vyšší bazálny metabolizmus). Na výpočet bazálneho výdaja energie existuje viacero vzorcov, v praxi sa využíva Faustov vzorec, podľa ktorého ho možno zjednodušene vypočítať (v kcal) ako súčin telesnej hmotnosti (v kg) a koeficientu 24 (u mužov) alebo 21,7 (u žien).

Energetická spotreba pri fyzickej aktivite (výkonnostný výdaj) predstavuje energetický výdaj potrebný na zapojenie ľudskej motoriky do činnosti (v zamestnaní, vo voľnom čase, pri športe). Závisí od intenzity a dĺžky trvania záťaže a od podielu zapojenej svalovej hmoty, napr. pri ľahkej telesnej činnosti sa prostredníctvom svalovej činnosti spotrebúva asi 30 – 40 % výkonnostného výdaja.

Diétou indukovaná termogenéza (tzv. špecificko-dynamický vplyv potravy) je energetická spotreba, ktorú musí organizmus vynaložiť na spracovanie prijímanej potravy. Každý príjem potravy vedie k zvýšeniu energetického výdaja. Najväčšia energetická spotreba je pri proteínoch, na ich rozklad je potrebných 18 – 25 % ich výživovej hodnoty. Pri normálnom zložení stravy predstavujú straty spôsobené prijímaním a spracovaním potravy asi 10 % celkovej dennej energetickej potreby.

Energetická potreba jednotlivca závisí od jeho životného štýlu, spôsobu života a úrovne jeho aktivity. Pri sedavom spôsobe života a intelektuálnej, duševnej práci potrebuje človek navyše asi 2 100 kJ (500 kcal) za deň, pri ťažkej fyzickej práci sa táto potreba zvyšuje až o 12 550 kJ (3 000 kcal) za deň. Ak je energetická hodnota prijatej potravy (→ energetická hodnota potravín) nižšia ako výdaj energie, organizmus získava energiu na úkor endogénnych zásob (glykogén, tuk), čím sa znižuje jeho telesná hmotnosť. Ak energetická hodnota prijatej potravy prevyšuje energetický výdaj, prebytok energie sa ukladá do zásob a telesná hmotnosť organizmu sa zvyšuje.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kalorická spotreba [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kaloricka-spotreba