Kalný, Slavo

Kalný, Slavo (Jaroslav), 27. 4. 1929 Veľké Rovné, okres Bytča — slovenský publicista a spisovateľ, otec Igora Kalného. R. 1951 – 56 študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, 1954 – 63 pôsobil ako redaktor, 1963 – 65 zástupca šéfredaktora a 1965 – 68 šéfredaktor denníka Smena, 1969 z politických príčin prepustený, v období normalizácie v 70. a 80. rokoch 20. stor. mal zákaz publikovať, 1970 – 74 redaktor a 1974 – 90 dramaturg Československého rozhlasu (písal pod pseudonymom Karol Ilavský). Knižne debutoval knihami reportáží zo severských krajín Boli sme v Nórsku, Švédsku a Dánsku (1957, s Jurajom Verešom) a Okienka do Škandinávie (1958, s J. Verešom). Ako prvý publicista na Slovensku sa zaoberal rómskou problematikou (Cigánsky plač a smiech, 1970) a dovtedy tabuizovanými témami, napr. osudmi detí v detských domovoch (Na križovatkách života, 1961), deportáciami ľudí z východného Slovenska do gulagov a vyčíňaním banderovcov (Posledné senzácie a Prvý gól, obidve 1964, s Ivanom Tänzerom), po 1989 aj osudmi tzv. presídlencov (Ako umiera hotelier, 1998) a ilegálnymi prechodmi ľudí cez tzv. železnú oponu (Drámy na hraniciach, 2004). V knihách Odpísaní (2006), Zabudnite na Kocha (2008), Božie muky (2009) a Svedkovia mojej doby (2011) sa zaoberal ľudskými osudmi a osobnou i občianskou odvahou ľudí v prelomových obdobiach, v knihách Páni novinári I (2004) a Páni novinári II (2006) životnými osudmi novinárskych osobností svojej generácie. Autor knihy portrétov Americkí prezidenti (1999), knihy Bombardovanie Apolky (2007) o bombardovaní rafinérie Apollo spojeneckými vojskami (1944), 17 rozhlasových hier (k najúspešnejším patrili Suché studne, 1980; Tajfún nad Kukučínkou, 1984; Čierny bocian, 1987), rozhlasových umeleckopublicistických pásem o svetových filozofoch, pedagógoch a reportéroch, spoluautor rozhlasového cyklu Čo nového, Bielikovci? (1971 – 93). Nositeľ viacerých ocenení, napr. medzinárodnej Ceny E. E. Kischa za literatúru faktu (2003, 2004, 2007), Ceny V. Zamarovského za literatúru faktu (2002) a i.