Kalmar

Popis ilustrácie

Kalmar, zámok Kalmar Slott, 12. – 16. stor.

Text hesla

Kalmar — prístavné mesto v juhových. Švédsku na pobreží prielivu Kalmarsund (Baltské more) čiastočne rozložené na dvoch menších pobrežných ostrovoch, administratívne stredisko provincie (länu) Kalmar; 37-tis. obyvateľov (2010). Priemysel potravinársky (najmä spracovanie rýb), drevársky (výroba zápaliek), celulózový, sklársky (umelecká ručná výroba), v minulosti tradičný strojársky (do 2005 výroba dopravných prostriedkov, vlakových súprav, automobilov a i.) a lodný (do 1981) priemysel. Jeden z hlavných rybárskych prístavov krajiny, letisko. Mesto je cestným mostom spojené s ostrovom Öland ležiacim oproti.

Prvýkrát písomne doložené 1100, od 13. do pol. 17. stor. významné obchodné a politické centrum oblasti. Dňa 17. 6. 1397 tam bola podpísaná Kalmarská dohoda a Erik VII. Pomoranský bol korunovaný za kráľa Kalmarskej únie. Strategické umiestnenie Kalmaru ako pohraničnej pevnosti bolo príčinou, že mesto bolo zapojené do viacerých konfliktov. Počas tzv. kalmarskej vojny (→ dánsko-švédske vojny) bolo 1611 obsadené Dánmi a veľká časť mesta bola zničená. Po požiari 1647 bolo centrum mesta presunuté na dnešné miesto, na ostrov Kvarnholmen. Po podpísaní Roskildského mieru (1658) význam Kalmaru poklesol.

Stavebné pamiatky: katedrála (1682 – 1702, v štýle talianskeho klasicizujúceho baroka), radnica (1684 – 90), mestské divadlo (1863), vodárenská veža (1897 – 1900), kráľovská rezidencia (1674), zámok (Kalmar Slott, založený v 12. stor., prestavaný v 13. stor., renesančne prestavaný v 16. stor., poškodený v 17. stor., reštaurovaný v 2. pol. 19. – začiatkom 20. stor., dnes múzeum). Množstvo verejných parkov, viaceré múzeá, napr. umelecké múzeum (Kalmar Konstmuseum, založené 1942) a námorné múzeum (Sjöfartsmuseet, založené 1942), univerzita (založená 1977).

Zverejnené v marci 2017.

Kalmar [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kalmar