kaldera

kaldera [špan.] — rozsiahla depresná forma georeliéfu v centrálnej časti vulkánov široká niekoľko kilometrov až niekoľko desiatok kilometrov. Od sopečného krátera sa líši najmä väčšími rozmermi, ale aj rôznymi spôsobmi vzniku. Výbušná kaldera vzniká podobne ako kráter, t. j. pri sopečnej erupcii, ktorá je však mimoriadne intenzívna; výbuch rozmetá vrchol sopky a utvorí tak niekoľkonásobne väčšiu depresiu, ako bol pôvodný kráter (napr. kaldera, ktorá vznikla pri výbuchu sopky Vezuv). Tektonická kaldera vzniká v dôsledku vyprázdňovania magmatického kozuba pri erupciách a hromadenia stále väčšej masy vulkanických hornín nad ním. Keďže podložie už nie je schopné uniesť hmotnosť rastúcej sopky, jej centrálna časť sa prepadne (spravidla pri výbuchu) do vyprázdneného kozuba a na povrchu sa utvorí kaldera (napr. kaldera sopky Théra). Erózna kaldera vzniká na už vyhasnutých sopkách dlhodobou denudáciou menej odolného materiálu v centrálnej časti sopky (napr. kaldera Poľany na Slovensku). Výbušné a tektonické kaldery môžu byť vyplnené jazerom (napr. Kráterové jazero v Oregone) a v ich centre sa často utvára nový malý vulkanický kužeľ. Najväčšie známe kaldery na Zemi vznikli pri výbuchoch supervulkánov (napr. kaldera na ostrove Sumatra, v ktorej leží jazero Toba).