kalciferoly
kalciferoly [lat.], vitamíny skupiny D — steroidné zlúčeniny patriace k vitamínom rozpustným v tukoch (vitamín D sa v súčasnosti zaraďuje k steroidným hormónom). V organizme sa podieľajú na regulácii metabolizmu vápnika a fosforu i na tvorbe kostného tkaniva. Fyziologicky najvýznamnejšími formami sú rastlinný ergokalciferol (vitamín D2) a živočíšny cholekalciferol (vitamín D3), ktoré vznikajú z provitamínov, 5,7-nenasýtených sterolov (ergokalciferol z ergosterolu, cholekalciferol zo 7-dehydrocholesterolu) vplyvom ultrafialového žiarenia zo slnečného žiarenia alebo z umelých zdrojov. Cholekalciferol sa pôsobením slnečného žiarenia bežne tvorí v koži, čím ľudský organizmus dokáže pokryť až 80 % (v závislosti od zemepisnej šírky a ročného obdobia) jeho dennej odporúčanej dávky (5 – 10 μg podľa veku). Z kože je transportovaný do pečene, kde vzniká 25-hydroxycholekalciferol, z ktorého sa v bunkách obličiek vytvára kalcitriol (1,25-dihydroxycholekalciferol), aktívna forma vitamínu D3 (10-krát účinnejšia než vitamín D3), ktorý zvyšuje absorpciu vápnika (iónov Ca2+) v tenkom čreve. Aktívnu formu vitamínu D3 tvoria aj bunky kostí, pokožky, placenty a i. Tvorba kalcitriolu je podmienená regulačným pôsobením parathormónu, ktorý vzniká v prištítnych telieskach (prištítna žľaza). Z celkového množstva vitamínu D v krvnej plazme je 95 % vo forme provitamínu D3 a 5 % vo forme provitamínu D2.
Vitamín D3 sa vyskytuje v niektorých produktoch živočíšneho pôvodu (napr. v mäse a tuku rýb, v mlieku, pečeni, syroch a vo vaječnom žĺtku), vitamín D2 najmä v plodniciach vyšších húb. Nedostatok vitamínu D spôsobuje mäknutie a deformáciu kostí u detí (→ rachitída), u dospelých demineralizáciu kostí (→ osteomalácia, → osteoporóza) s ich následnou vyššou lámavosťou. Nadbytok vitamínu D spôsobuje nadmerné zadržiavanie vápnika a fosforu v organizme, ktoré je sprevádzané poklesom telesnej hmotnosti a stratou chuti do jedla. Pri nadmernom ukladaní vápnika a jeho solí v mäkkých tkanivách alebo v orgánoch vzniká kalcinóza.