Kalávún

Kalávún, plným menom al-Malik al-Mansúr Sajf ad-Dín Kalávún, okolo 1222 – 10. 11. 1290 Káhira — egyptský mamlúcky sultán (od 1279), zakladateľ bahríjskej dynastie, ktorá s dvoma krátkymi prestávkami vládla v Egypte až do 1382.

Pochádzal z neznámeho turkického kmeňa. V mladosti ho predali do otroctva a dostal sa do vlastníctva egyptského emira Alá ad-Dína (†1249), neskôr sultána As-Sáliha Nadžma ad-Dína Ajjúba (*1205, †1249), ktorý ho spolu s ostatnými mamlúkmi poslal do novozaloženého výcvikového tábora na nílskom ostrove Róda (dnes súčasť Káhiry). Keď dal prvý mamlúcky sultán Ajbak (†1257, vládol od 1250) zavraždiť predáka bahríjskych mamlúkov Fárisa ad-Dína Aktaja (†1254), Kalávún spolu s niekoľkými ďalšími mamlúkmi (o. i. aj s neskorším sultánom Bajbarsom) ušiel do Sýrie, kde bol v Aleppe (dnes Halab) v službách ajjúbovského emira An-Násira Júsufa (*1228, †1260, vládol od 1236). Po návrate do Egypta po Ajbakovej smrti sa 1260 zúčastnil sprisahania vedúceho k zavraždeniu mamlúckeho sultána Kutuza (Sajf ad-Dína, vládol od 1259), ktorého nahradil sultán Bajbars (vládol 1260 – 77). Počas bábkovej vlády sultána Badra ad-Dína Sulámiša (*1272, †1291, vládol 1279) mal v rukách moc Kalávún, získal titul atabeg a po Sulámišovom odchode do exilu sa ujal vlády. Rozšíril hranice ríše od Sudánu až po dnešný Irak. V bitke pri sýrskom Homse (1281) porazil Mongolov, čím zastavil ich pokusy podrobiť si Sýriu, dobyl Latakiu (1287) a Tripolis (1289). Jeho konečným cieľom bolo úplné vyhnanie križiakov z Levanty, preto 1290 začal obliehanie Akka, počas príprav však náhle zomrel (Akko 1291 dobyl jeho syn al-Ašraf Chalíl, *okolo 1262, †1293, vládol od 1290). Kalávún vydržiaval veľkú armádu, v ktorej zaviedol používanie pušného prachu. Podporoval rozvoj obchodu, vydal nariadenia zaisťujúce bezpečnosť janovským lodiam dovážajúcim do Egypta otrokov a tovar (1288) a uzavrel obchodné dohody s Francúzskom, Janovom a so Sicíliou (1290). Dal postaviť viacero verejných budov (v Káhire rozsiahly funerálny komplex zahŕňajúci mauzóleum, madrasu a nemocnicu, 1284 – 85).