kakaovník

Text hesla

kakaovník [indiánske jazyky > špan.], Theobroma — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď lajnovcovité. Patrí sem okolo 20 druhov vyskytujúcich sa v tropických oblastiach Južnej a Strednej Ameriky. Hospodársky najvýznamnejším je kakaovník obyčajný (Theobroma cacao), 6 – 8 m vysoký vždyzelený nízko rozkonárený strom s hustou korunou pochádzajúci pravdepodobne z dažďových lesov Južnej Ameriky, v súčasnosti plantážnicky pestovaný v Afrike, Amerike i v Ázii. Má tmavozelené kožovité, podlhovastovajcovité celistvookrajové striedavé listy s kopijovitými čepeľami a zvyčajne ružové jednotlivé alebo v malých zväzkoch usporiadané, z kmeňa alebo z hrubších starších konárov vyrastajúce (→ kauliflória) obojpohlavné kvety s 10 tyčinkami, ktoré sa v menšom množstve tvoria po celý rok, plod okolo 30 cm dlhá elipsovitá rôznofarebná (žltá, červená až hnedá) bobuľa s hladkým alebo s bradavičnatým povrchom rozdeleným pozdĺžnymi brázdami a s masívnym oplodím uzatvárajúcim zvyčajne päť komôrok (približne z 500 kvetov dozreje jeden plod). V každej z nich je 4 – 14 semien s belavým osemením (→ kakaové bôby), z ktorých sa po ďalšom spracovaní vyrába kakaová hmota.

Kakaovníky plodia od 6. – 7. roku veku, a to aj viac ako 30 rokov. Z pestovateľského a komerčného hľadiska sa kultúrne formy (odrody) kakaovníka obyčajného rozdeľujú do 3 skupín. Najrozšírenejšia je skupina Forastero, ktorá predstavuje vyše 90 % svet. produkcie. Odrody patriace do tejto skupiny majú žlté plody s hrubým tvrdým oplodím a sploštené guľovité semená zvyčajne trpkej chuti. Pestujú sa najmä v Brazílii a záp. Afrike. Odrody skupiny Criollo majú žlté alebo červené hlboko rozbrázdené plody s tenkým mäkkým oplodím, ktoré rastú len na kmeni, a guľovité semená výbornej kvality, ktoré sa používajú na výrobu kvalitnej čokolády. Pestujú sa najmä v Strednej Amerike, na pobreží Venezuely, na Madagaskare, na Srí Lanke a v Indonézii. Skupina Trinitario tvorí v súčasnosti okolo 10 – 15 % svet. produkcie. Odrody patriace do tejto skupiny sú pravdepodobne výsledkom prirodzeného kríženia medzi určitými odrodami skupín Criollo a Forastero. Ich plody sa vyznačujú značnou variabilitou tvaru a sfarbenia i kvalitou semien. Rozšírené sú na Trinidade a niektorých ostrovoch karibskej oblasti. V súčasnosti sa v hlavných pestovateľských oblastiach pestujú rozličné krížence týchto skupín.

Kakaovník obyčajný je stará kultúrna rastlina. Už asi od 12. stor. ho na území dnešného Mexika pestovali Aztéci a Mayovia, ktorí používali kakaové bôby ako platidlo a pripravovali z nich výživné nápoje. V 16. stor. ich priviezli do Európy Španieli a pitie nápoja z nich sa postupne rozšírilo i do ostatných krajín, v polovici 19. stor. sa začala výroba tabuľkovej čokolády.

Popis ilustrácie

Kakaovník obyčajný

Text hesla

kakaovník [indiánske jazyky > špan.], Theobroma — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď lajnovcovité. Patrí sem okolo 20 druhov vyskytujúcich sa v tropických oblastiach Južnej a Strednej Ameriky. Hospodársky najvýznamnejším je kakaovník obyčajný (Theobroma cacao), 6 – 8 m vysoký vždyzelený nízko rozkonárený strom s hustou korunou pochádzajúci pravdepodobne z dažďových lesov Južnej Ameriky, v súčasnosti plantážnicky pestovaný v Afrike, Amerike i v Ázii. Má tmavozelené kožovité, podlhovastovajcovité celistvookrajové striedavé listy s kopijovitými čepeľami a zvyčajne ružové jednotlivé alebo v malých zväzkoch usporiadané, z kmeňa alebo z hrubších starších konárov vyrastajúce (→ kauliflória) obojpohlavné kvety s 10 tyčinkami, ktoré sa v menšom množstve tvoria po celý rok, plod okolo 30 cm dlhá elipsovitá rôznofarebná (žltá, červená až hnedá) bobuľa s hladkým alebo s bradavičnatým povrchom rozdeleným pozdĺžnymi brázdami a s masívnym oplodím uzatvárajúcim zvyčajne päť komôrok (približne z 500 kvetov dozreje jeden plod). V každej z nich je 4 – 14 semien s belavým osemením (→ kakaové bôby), z ktorých sa po ďalšom spracovaní vyrába kakaová hmota.

Kakaovníky plodia od 6. – 7. roku veku, a to aj viac ako 30 rokov. Z pestovateľského a komerčného hľadiska sa kultúrne formy (odrody) kakaovníka obyčajného rozdeľujú do 3 skupín. Najrozšírenejšia je skupina Forastero, ktorá predstavuje vyše 90 % svet. produkcie. Odrody patriace do tejto skupiny majú žlté plody s hrubým tvrdým oplodím a sploštené guľovité semená zvyčajne trpkej chuti. Pestujú sa najmä v Brazílii a záp. Afrike. Odrody skupiny Criollo majú žlté alebo červené hlboko rozbrázdené plody s tenkým mäkkým oplodím, ktoré rastú len na kmeni, a guľovité semená výbornej kvality, ktoré sa používajú na výrobu kvalitnej čokolády. Pestujú sa najmä v Strednej Amerike, na pobreží Venezuely, na Madagaskare, na Srí Lanke a v Indonézii. Skupina Trinitario tvorí v súčasnosti okolo 10 – 15 % svet. produkcie. Odrody patriace do tejto skupiny sú pravdepodobne výsledkom prirodzeného kríženia medzi určitými odrodami skupín Criollo a Forastero. Ich plody sa vyznačujú značnou variabilitou tvaru a sfarbenia i kvalitou semien. Rozšírené sú na Trinidade a niektorých ostrovoch karibskej oblasti. V súčasnosti sa v hlavných pestovateľských oblastiach pestujú rozličné krížence týchto skupín.

Kakaovník obyčajný je stará kultúrna rastlina. Už asi od 12. stor. ho na území dnešného Mexika pestovali Aztéci a Mayovia, ktorí používali kakaové bôby ako platidlo a pripravovali z nich výživné nápoje. V 16. stor. ich priviezli do Európy Španieli a pitie nápoja z nich sa postupne rozšírilo i do ostatných krajín, v polovici 19. stor. sa začala výroba tabuľkovej čokolády.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kakaovník [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kakaovnik