Kakabadze, David

Kakabadze, David, 20. 8. 1889 Kuchi, v blízkosti Kutaisi – 10. 5. 1952 Tbilisi — gruzínsky maliar, scénický výtvarník a filmár, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov moderného umenia v Gruzínsku. Študoval prírodné vedy a 1910 – 15 súkromne maliarstvo v Petrohrade, kde sa zoznámil s ruským avantgardným maliarom, básnikom a teoretikom moderného umenia P. N. Filonovom, ktorý ho významne ovplyvnil. V ranej tvorbe sa inšpiroval secesiou (Autoportrét, 1913; Imereti – Moja matka, 1918; Imeretské zátišie, 1918). R. 1919/20 – 27 žil v Paríži, kde vytvoril najmä žánrové kresby, abstraktné maľby a minimalisticky poňaté koláže a asambláže, v ktorých uplatnil zrkadlá. Po návrate do Gruzínska maľoval krajiny s figurálnou štafážou, ako aj monumentálne dekoratívne a industriálne krajiny (Vodná elektráreň Rioni, 1934) ovplyvnené súdobým socialistickým realizmom. Celá jeho tvorba bola silno ovplyvnená gruzínskym stredovekým i ľudovým umením, vedecky sa zaoberal stredovekou gruzínskou ornamentikou i toreutikou. Po 1928 vytvoril aj viacero scénických návrhov pre divadlá v Tbilisi, 1934 režíroval film o gruzínskych pamiatkach (Starobylé pamiatky Gruzínska).