Kahlo, Frida

Kahlo [kálo], Frida, aj Kahlo de Rivera, vlastným menom Magdalena Carmen Frida (Frieda) y Calderón, 6. 7. 1907 Mexiko – 13. 7. 1954 tamže — mexická maliarka, manželka D. Riveru. Maľovať začala potom, ako v roku 1925 utrpela vážne zranenia pri dopravnej nehode, ktorá ju poznačila na celý život (podstúpila okolo 32 operácií). Namaľovala okolo 200 obrazov, zväčša autoportrétov (Autoportrét venovaný L. Trockému, 1937; Moje papagáje a ja, okolo 1941; Autoportrét s rozpustenými vlasmi, 1947), v ktorých zachytila svoj boj o život a celoživotné utrpenie (Nemocnica H. Forda, 1932; Dve Fridy, 1939; Zlomený stĺp, 1944), ako aj portrétov ľudí z jej blízkeho okolia. Jej tvorbu významným spôsobom ovplyvnil D. Rivera (od 1929 jej manžel, od 1935 žili oddelene, 1939 – 40 boli krátko rozvedení, 1940 sa opäť zosobášili), komplikovaný vzťah s ním bol častým námetom jej diel (Frida a Diego Rivera, 1931; Diego a ja, 1949). Silno na ňu vplývali aj pôvodné indiánske kultúry Mexika (Moja dojka a ja, 1937) a mexické ľudové umenie (Sen, 1940; Autoportrét ako Tehuana, 1943). Aktívne participovala na akciách Komunistickej strany Mexika. A. Breton označil jej tvorbu ako ňou vynájdený surrealizmus, čo ona odmietala (argumentovala tým, že nemaľuje sny a vízie, ale vlastnú realitu). Maľovala zväčša obrazy malého formátu v primitivistickom fantazijnom štýle vyznačujúcom sa imaginatívnosťou, silným emočným pôsobením i minucióznym zachytením detailov. V posledných rokoch života sa jej zdravotný stav rapídne zhoršil, čo sa odzrkadlilo aj v jej dielach (Autoportrét s doktorom Farillom, 1951) a v ich hrubšom vyhotovení. Namaľovala aj niekoľko zátiší s ovocím (Ovocie života, okolo 1954) a obrazov rastlín (Kvet života, 1944). Počas života bola jej tvorba známa len úzkemu okruhu ľudí, záujem o ňu vzrástol až na konci 70. rokov 20. stor. V roku 1958 bolo v jej rodičovskom dome Casa Azul v Mexiku otvorené Múzeum Fridy Kahlo.